Prvýkrát v škôlke
Prvýkrát som zažil obrovský šok zo spoločnosti ako trojročný, keď ma mama nechala v škôlke. Bol to neuveriteľný pocit samoty a zúfalstva. Bol som dieťa, ktorému sa dostávalo veľa pozornosti. Do piatich rokov som nemal súrodenca a všetci sa venovali len mne - rodičia, starí rodičia aj teta, no a ja som vyvádzal. Púšťal som nahlas platne, vyrušoval pri návštevách, jednoducho som na seba rád pútal pozornosť. Zrazu som sa ocitol sám, bez mamy a opustený. Po dlhšom plači ma zaujal chlapec Dušan, ktorý sa hral s formulou, a tak som sa k nemu pridal. O chvíľku som bol šťastný ako doma pri hračkách.
Prvá láska
Prvý cit k dievčaťu som zaznamenal o niečo neskôr, práve v škôlke, kam som zo začiatku veľmi nechcel chodiť. Volala sa Monika, mala tmavé vlasy a sedávala kúsok odo mňa. Už vtedy som si uvedomoval, že je pekná a veľmi zlatá. Páčila sa mi a stále ma niečo nútilo sa na ňu pozerať. Bolo to prvé dievča, s ktorým som si dal ako malý pusu na prechádzke za cintorínom. Pamätám si, že tesne predtým som sa jej fascinovane pozeral do tváre, pretože mala hlboký pohľad, ktorý ma očaril.
