Najdôležitejšie je hrad z čadičových kvádrov, ktorý pochádza z konca 13. alebo začiatku 14. storočia, zakonzervovať, aby sa ďalej nerozpadával. Zrúcanina, ktorú vlastnil aj Matúš Čák, či Žigmund Forgáč, láka turistov z obidvoch strán, keďže sa nachádza priamo na slovensko-maďarských hraniciach. Ročne ho navštívi okolo 30.000 ľudí. „Vlani síce návštevnosť trochu klesla, ale stále chodí dosť ľudí. Sme radi, že k nám chodia a platia vstupné, inak by sme hrad z vlastného rozpočtu nevedeli obnovovať,“ uviedol starosta.
Ten by chcel vytvoriť dve nové možnosti ubytovania v blízkosti historickej pamiatky. Jednou je prístrešok, ktorý by sa neskôr mohol zmeniť na útulňu. „Zatiaľ to bude priestor na ukrytie. Chceme ho postaviť, keď sa zlepší počasie. Neskôr by to mohla byť útulňa, aké sú napr. v Nízkych Tatrách,“ doplnil Badinka. Zároveň by chceli vyčistiť opustený kameňolom Mačacia, kde bola jedna z najväčších baní a pracovalo tam aj tisíc ľudí. Síce sa zachoval len zvyšky budov a múry, ale v prírode vyzerajú zaujímavo.
Ďalšou víziou starostu sú drevené chatky pod hradom, či prenocovanie priamo vo veži hradu. Pred dvoma rokmi tam totiž sprístupnili najvyššie podlažie a do budúcnosti chcú osadiť aj okná „Následne by tam mohla byť expozícia, alebo zážitkové ubytovanie pre nenáročných turistov,“ domnieva sa Badinka, ktorý sa inšpiroval netradičným ubytovaním v kaštieli v Jelšave. Čierne diery tam totiž v lete sprístupnili nocovanie v presklených unimobunkách, ktoré sa stalo okamžite obľúbené.
