TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP. Po týždňoch protestov proti vládnemu plánu hlasovalo 68 poslancov, 95 poslancov ho podporilo. Začiatkom februára sa pred parlamentom v Kodani zhromaždilo približne 50.000 protestujúcich, čo je v krajine, ktorá sa zvyčajne snaží o konsenzus, zriedkavý jav.
Ľavo-pravá vládna koalícia je pri moci od vlaňajšieho decembra pod vedením sociálnodemokratickej premiérky Mette Frederiksenovej. V januári oznámila, že náboženský sviatok známy ako Veľký deň modlitieb, ktorý sa v Dánsku slávi od 17. storočia, už nebude aj štátnym sviatkom. Jeho zrušenie vláda vyčíslila na tri miliardy dánskych korún (427 miliónov dolárov), ako hodnotu 7,4 hodiny práce na jedného pracovníka v národnom hospodárstve.
Získané peniaze chce vláda použiť na zvýšenie rozpočtu na obranu na úroveň dvoch percent HDP, ktorú si stanovila splniť do roku 2030, a nie do roku 2033, ako sa pôvodne plánovalo. Pre rýchlejšie splnenie tohto záväzku sa dánska vláda rozhodla pre ruskú inváziu na Ukrajine. "Nemyslím si, že je problém pracovať jeden deň navyše. Čakajú nás obrovské výdavky na obranu a bezpečnosť, zdravotníctvo, psychiatriu a ekologickú transformáciu," povedala v januári Frederiksenová pri predstavovaní vládneho programu.
