Čo robíte počas takýchto filmovacích prestávok?
Niekto roluje v mobile, niekto číta knižku, niekto si opakuje texty. Ak nemám veľa textu, tak voľné chvíle počas natáčania využívam na praktické úradovanie, na to, aby som si niečo vybavil.
Pri filmovačkách, najmä v exteriéroch, sa veľakrát točia napríklad letné scény v zime. To musí byť poriadne nepríjemné... Zvykli ste si?
Kedysi veľmi dávno mi to neprekážalo, mohol som tri dni stáť v ľadovej vode a nič sa nestalo. Dal som si horúci čaj a bolo. Teraz, keby som sa mal ponoriť do studenej vody alebo plávať a tváriť sa, že je teplo... No čo vám poviem... Keď v mojom veku takú úlohu vezmeš, tak ideš do rizika, že môžeš aj ochorieť, alebo povieš ďakujem pekne, to už nie je nič pre mňa.
Čo bolo pre vás v tejto súvislosti najväčšou hereckou výzvou, kedy ste prekonali sám seba?
Zatiaľ som nemal nikdy také nároky na filmovú postavu, že by som to nevedel zvládnuť. Jazda na koni, plávanie, šerm... To som robil ako profesionál – päťbojár. S tým som nikdy nemal problém. Skôr by bolo ťažké, keby som mal podávať nejaké gymnastické výkony. To nebola moja parketa ani v škole, kde sme mali pohybovú výchovu a niektorí tam skákali saltá. Ja nie, ja som sa bál. Ale napríklad vo filme Villa Lucia boli scény, ktoré som naznačil sám, ale dotiahol to kaskadér. Napríklad pád do Dunaja.
Nelákalo vás niekedy vyskúšať si na pľaci nejaké scénky s kaskadérmi? Muži majú radi adrenalín...
(úsmev) Nie. Ale pamätám si napríklad na svoj prvý film Jánošík ktorý mal premiéru v roku 1963, kde som hral Jura Jánošíka v detstve. Dospelého Jánošíka hral lekár František Kuchta. Keď sa film nakrúcal, mal som 8-9 rokov. Režisér Paľo Bielik mi ukázal skaly v okolí Terchovej a opýtal sa ma, či tam hore dokážem vyliezť. Bez zaváhania som povedal, že áno. Pochopiteľne, cestou hore ma istili horolezci. Zatiaľ čo ja som chytal do siete rekvizitármi pripraveného orla, moja babka dole od strachu ronila slzy. Boli časy, keď sa ma nikto nepýtal, či potrebujem kaskadéra, skrátka sa filmári spýtali, či to urobím a ja som nad tým nerozmýšľal. No potom príde vek, keď si povieš, že toto už radšej nie.
