Tmavú múmiu videl na internete ako ježibabu a v noci ho budila zo sna. Rakvu z pozostatkami sa snažil zapáliť už v kostole, ale keďže bola v nehorľavom kryte, vytrhol ju zo steny, vyniesol von, polial benzínom a vzácna múmia, ktorú obdivoval celý svet, zhorela za pár minút takmer do tla.
Po čine si Ľuboš sadol pod strom a hystericky sa smial, pociťoval úľavu. Pár minút nato precitol, chytil si hlavu do dlaní a opakoval: „Zabite ma, zabite ma...“ Ľuboša najskôr chceli vyšetrovať pre trestný čin hanobenia mŕtveho, po vyšetrení u lekára však zistili, že trpí schizofréniou, na ktorú mal dedičné predispozície. „Ja neviem, prečo sa mi to stalo práve pri nej, nikdy predtým som sa o ňu nezaujímal, bola to len myšlienka, ktorá mi skrsla v hlave sama,“ spomína.
Po mesiaci sa záchvat opakoval. Žofia v jeho predstavách znovu ožila a Ľuboš opäť čelil strašným predstavám o démonoch zo záhrobia, ktorí si po neho prídu. Teraz je preliečený, aj keď musí brať lieky, občas chodí na injekcie a poberá invalidný dôchodok.
Po podpálení múmie sa liečil tri roky. Keď bol hospitalizovaný, opustila ho priateľka. Je teda sám, kosí záhradu a pomáha starej mame prerábať dom v Bytčici. Skúšal sa zamestnať ako zvárač, ale po stanovení diagnózy ho nikde nevezmú, a tak sa venuje záhrade. „Ja to ľutujem stále, mrzí ma to, bol to skrat. Dúfam, že mi to už Tepličania odpustili,“ vracia sa k minulosti.
Po podpálení múmie už do Tepličky toľko turistov nechodí. V urne v kostole sú odložené časti kostí, tkanivo z ramien a časť mozgu. „Viete čo, asi sa to malo stať,“ spomína Justína Kozánková (75). Stále verí v zázračnú moc Žofie a denne sa pri jej urne modlí: „Už ju mali blahorečiť, ale dlho im to trvalo a možno sa to stalo preto.“
Žofia Bosniaková
- Uhorská šľachtičná, narodila sa v roku 1609.
- Bola štedrá k poddaným, už počas života o nej hovorili ako o svätici.
- Zomrela v roku 1644 na Strečnianskom hrade, tam ju aj pochovali.
- V roku 1729 preniesli jej mumifikované telo do kostola v Tepličke nad Váhom.
