Juraj Jakubisko († 84) odišiel po ťažkej chorobe pred dvomi týždňami. Jeho život bol plný mágie, zázrakov, vzostupov i pádov, úspechov a faciek.
Trpaslík v Jánošíkovi
Rodák z dedinky Kojšov na východnom Slovensku sa k umeniu dostal veľmi skoro. Ako prváčik na základnej škole sa stal súčasťou divadelného predstavenia hry Jánošík... Bol jedným z dvanástich trpaslíkov. Na javisku aj so spolužiakmi vytvorili kruh okolo spiaceho Jánošíka, aby mu do opasku vložili čarovnú moc. „Namiesto pod nohy sa pozerám viac do hľadiska, kde očami márne hľadám rodičov. V tej chvíli sa potknem o spiaceho hrdinu a stiahnem so sebou na zem aj jedenástich spolužiakov,“ prezradil vo svojej autobiografii Živé striebro.
„Ozvú sa výkriky a plač. Trpaslíci utekajú z javiska, víla z 5. B za nimi. Na scéne zostanú iba dvaja aktéri. Ja, ktorý mávam matke, a Jánošík, ktorý sa ako profesionálny herec snaží všetko zachrániť. Posadí sa a keď ma zbadá vedľa seba, povie: ,Dobre že si ma zobudil, trpaslík… Spánok ma naplnil zázračnou silou.‘“
Osamelý bežec
Vždy mal veľmi blízko k výtvarnému umeniu, a tak išiel študovať na Strednú umelecko-priemyselnú školu do Bratislavy. Hoci bol prijatý do oddelenia grafiky, po čase prestúpil na fotografiu, kde sa zoznámil so svojím budúcim dlhoročným kamarátom Elom Havettom. Neskôr sa obaja dostali na filmovú Akadémiu múzických umení do Prahy, kde Jakubiska prijali na odbor réžia a po čase si k nej pridal aj vysnívanú kameru.
V Čechách ho nikto nevítal s otvorenou náručou. Takto opísal v autobiografii svoje začiatky na FAMU: „K svojim kolegom v ročníku prichádzam, keď už sú v pevnom vzťahovom zväzku a nemajú potrebu sa so mnou baviť... Nielen z nich, ale i z profesorky cítim chlad a nepriateľstvo... Pochopil som, že zostanem osamelým bežcom.“
Vzostup
Tvorivo najúspešnejšie Jakubiskove obdobie nastalo koncom 60. rokov. Debutoval filmom Kristove roky (1967), avšak na bratislavskej Kolibe, kde ho točil, sa cítil zvláštne. „Cítim na sebe zvedavé pohľady,“ napísal v knihe. „Mnohí neznámi ma z diaľky s úsmevom zdravia, ale skutočne iba zďaleka. Vidím ich ironické pohľady. Takto vyzerá votrelec, ktorý prišiel z pražskej akadémie, aby ukázal ostatným, ako sa majú robiť filmy?“ Podarilo sa a v krátkom slede natočil ďalšie dva dlhometrážne filmy Zbehovia a pútnici (1968), ktorým inšpiroval Emira Kusturicu pri nakrúcaní jeho hitu Undergorund, a Vtáčkovia, siroty a blázni (1968). Získal za ne množstvo cien doma i v zahraničí.
