Ústredná volebná komisia to oznámila po spočítaní hlasov odovzdaných elektronicky i prostredníctvom papierových hlasovacích lístkov. Na ďalších dvoch miestach skončili dve opozičné sily: pravicovo-populistická Estónska konzervatívna ľudová strana (EKRE) so ziskom 16,1 percenta a ľavicová Strana stredu (EK), ktorej dalo hlasy 15,3 percenta voličov.
Do 101-členného jednokomorového parlamentu (Riigikogu), ktorá dostala 13,3 percenta hlasov. Na ďalších miestach nasledujú Kallasovej dvaja menší koaliční partneri: sociálni demokrati (9,3 percenta) a konzervatívna strana Isamaa (8,2 percenta). Ďalšie strany sa do parlamentu nedostali, keďže nezískali najmenej päť percent hlasov.
Hlasovanie sa začalo už skôr pre tých, ktorí poslali svoje hlasovacie lístky poštou alebo hlasovali elektronicky. Podľa údajov volebnej komisie sa na voľbách zúčastnilo 63,7 percenta z vyše 966.000 oprávnených voličov. Elektronicky hlasovalo 313.514 voličov, čím bol prekonaný predchádzajúci rekord z roku 2019, keď túto formu hlasovania využilo 247.232 ľudí.
Riigikogu má 101 kresiel a volí sa na štyri roky. Vo voľbách kandidovalo deväť strán a 11 nezávislých kandidátov. Ťažiskom predvolebnej kampane bola invázia ruskej armády na Ukrajinu a jej vplyv na národnú bezpečnosť, ako aj spoločensko-politické otázky.
Predpokladá sa, že ak sa Kallasovej, ktorá sa stala premiérkou v roku 2021, opäť podarí zostaviť vládu, Estónsko, susediace s Ruskom, si zachová svoju proeurópsku orientáciu a naďalej bude prijímať ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. Estónska vojenská pomoc Ukrajine predstavuje viac ako jedno percento HDP, čo je najvyšší príspevok zo všetkých krajín v pomere k veľkosti jej ekonomiky.