Nie je fér nebrať do úvahy ženskú neplatenú prácu
Martin Halás, Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív
Rozdiel v platoch žien a mužov je dlhodobá, až medzigeneračná záležitosť. Tento priepastný rozdiel nemáme iba v platoch, ale aj v dôchodkov, kde vo všetkých štatistikách sú vždy počty žien 2/3 v neprospech žien. Ukazuje to na dlhodobý problém. Ide v prvom rade o klasický model, kde je „povinnosťou“ žien zabezpečiť rodinu. Hovoríme tu o tzv. neplatenej práci žien, ktorá má aj u nás obrovský finančný rozmer. Ak chceme hovoriť o prorodinnej politike, musíme zohľadňovať aj túto prácu, ktorá je nad rámec bežnej mzdy ženy a ktorá je nezaplatená. Férovým riešením by bolo napr. spätne prepočítať a začať započítavať ako kompenzáciu matkám za výchovu detí zvýšenie valorizačného základu počas rodičovskej dovolenky, čo by bolo, mimochodom, určite lepšie riešenie ako rodičovský bonus.
Niektoré rozdiely sú neopodstatnené
Eva Sadovská, analytička Wood&Company
Najvýraznejší rozdiel medzi platmi mužov a žien je vo veku 35 – 44 rokov. Ženy totiž v určitom veku opúšťajú trh práce v súvislosti s materskou či rodičovskou dovolenkou, a to na niekoľko rokov. V prípade niektorých zamestnaní je rozdiel medzi platmi mužov a žien čiastočne opodstatnený. Ide napríklad o robotnícke profesie, v ktorých muži vykonávajú fyzicky náročnejšiu prácu. Avšak vo väčšine pracovných pozícií neexistuje žiadny takýto dôvod. Najvýraznejšie rozdiely sú evidované vo finančných a poisťovacích službách. V tomto odvetví je priemerná mzda ženy až o – 34,7 % nižšia ako u muža. V oblasti informácií a komunikácie ženy zarábajú o – 28,6 % menej ako muži.
Pre ženy je ťažšie splácať pôžičky
Linda Valko Gáliková, 365.bank
Podľa dát Štatistického úradu pripadá v hrubej mesačnej mzde na jedno euro, ktoré zarobí muž, len okolo 80 centov, ktoré zarobí žena. Toto takzvané ´ženské euro´ je ukážkou nerovnosti platového ohodnotenia mužov a žien na Slovensku. Výška mzdy má pritom vplyv nielen na ekonomickú stabilitu, ale môže zohrávať úlohu pri posudzovaní bonity klienta pri žiadaní o úver či ovplyvňovať výšku starobného dôchodku.
