Autori zákona však tvrdia, že takáto právna norma je potrebná pre transparentnosť práce subjektov financovaných zo zahraničia. AP podotkla, že parlament môže prezidentské veto prelomiť. Medzinárodné organizácie i opozícia v krajine vyjadrili v súvislosti s návrhom zákona znepokojenie, pričom tvrdia, že je v rozpore s demokratickým vývojom Gruzínska.
Európska únia Gruzínsko upozornila, že prijatím tohto zákona by poškodilo svoje vyhliadky na vstup do bloku. Podobný zákon už platí v Rusku, kde sa často zneužíva na pozastavenie alebo ukončenie činnosti organizácií a spravodajských médií, ktoré informujú o názoroch kritických voči vláde a Kremľu.
AP podotkla, že keď gruzínski občianski aktivisti a zástupcovia opozície zablokovali oba vchody do budovy parlamentu, skandovali: "Nie ruskému zákonu!" či "Rusi-otroci!" Reuters dodal, že mnohí Gruzínci považujú Rusko za nepriateľa po tom, ako Moskva v 90. rokoch minulého storočia podporovala separatistov v odštiepeneckých gruzínskych regiónoch Abcházsko a Južné Osetsko. Státisíce Gruzíncov sú v dôsledku separatistických konfliktov stále vnútorne vysídlenými osobami.
Gruzínsky premiér Irakli Garibašvili v utorok v Berlíne potvrdil svoju podporu pre zákon a uviedol, že navrhované ustanovenia o zahraničných agentoch spĺňajú "európske a svetové normy". "Budúcnosť našej krajiny nepatrí a nebude patriť cudzím agentom a služobníkom cudzích krajín," vyhlásil.
