Mohammad Arif sa pred rokom vybral pracovať na svoju farmu v štáte Uttarpradéš na severe Indie. Na poli uvidel ležať žeriava. Mal zlomenú pravú nohu a rana mu silno krvácala.
Vzal ho domov a začal ošetrovať domácimi mastičkami. Po šiestich týždňoch bol žeriav opäť schopný stáť na vlastných nohách. „Čakal som, že keď začne opäť lietať, vráti sa k svojim. Je to predsa len divý vták. Nemyslel som si, že so mnou zostane. Ale začal žiť so mnou,“ povedal Mohammad pre BBC. „Vždy sa však pohybuje slobodne. Nikdy sme ho nezviazali ani nedržali v klietke. Myslím si, že preto nás neopustil,“ dodal indický farmár s tým, že iba urobil svoju ľudskú povinnosť. „Keď som ho videl zraneného, cítil som, že by som mu mal pomôcť,“ uzavrel.
So žeriavom chodí denne na „prechádzky“. Sadne na motorku a ide 3-4 kilometre, kým veľký vták letí za ním tesne nad zemou. Potom si posedia niekde na lúke, kým žeriav skúma okolie. Doma ho Mohammad pravidelne umýva vodou z hadice. S kŕmením si nemusí robiť veľké starosti. Jedávajú pri jednom stole a žeriav zásadne vyjedá z jeho taniera. Mohammad ho volá „mera dost“, čo v hindčine znamená „môj priateľ“.
Indický žeriav
- najväčší žeriav s rozpätím až 2,4 m
- má modrasto popolavé perie, plešatú hlavu a červené sfarbenie okolo hlavy
- dožíva sa aj viac ako 40 rokov
- je symbolom vernosti, vytvára nerozlučné páry
- ak jeden z partnerov zahynie, druhý sa často od žiaľu vyhladuje na smrť
- na svete ich je už len okolo 20 000, z toho 10 000 v Indii
