Zažili ste už niekedy takéto nenávistné útoky alebo to bolo po prvýkrát?
V takejto drsnej forme to bolo určite prvýkrát. Človek, ktorý robí toto povolanie, je zvyknutý, že prichádzajú nielen pochvalné, ale aj kritické ohlasy, čo je úplne v poriadku. Občas presiahli mieru slušnosti, vyskytli sa aj rôzne vulgarizmy, ale nikdy predtým neprišli také vyhrážky, ktoré by sa týkali ohrozenia života.
Aká bola vaša prvá reakcia, keď ste počuli tieto ohavné vyhrážky?
V prvej chvíli mi niektoré formulácie vyrazili dych. Každý by sa asi zamyslel, či si niekto iba ventiluje frustráciu, alebo by dokázal byť aj reálne nebezpečný, keďže hranica medzi slovami a skutkami môže byť tenká. Otvoríte si mail a neveriaco čítate vety, že ste sa dostali na akýsi čierny zoznam, podľa ktorého budú zabíjať ľudí, a že zomriete pravdepodobne ešte tento rok potupnou smrťou, pričom tam ešte bola zmienka o znásilnení. Vyhrážky sa týkali aj rodiny. Potom si vypočujete záznam telefonátu, kde vám ďalší človek odkazuje, že sa máte pripraviť, lebo vás rozkopú. Je to zmes údivu, prekvapenia a na chvíľu aj určitej obavy, čo ešte môžete čakať.
Napadlo vám niekedy v súvislosti s týmito útokmi aj to, čo sa stalo Jánovi Kuciakovi a jeho priateľke?
Určite, kdesi v podvedomí to má človek všetko uložené. Nedávno sme si pripomenuli výročie vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky. A keď sa niekto napriek tomu odváži napísať, že vás rozkope alebo zlikviduje, premýšľate, čo ho vlastne k tomu motivuje a či nemáte dôvod začať sa trochu aj báť.
Čo na to vaša rodina, otec a priateľ?
Boli zhrození. Kým ja som mala tendenciu brať to popri svojom zaneprázdnení aj s istou mierou rezervy, oni boli jednoznačne presvedčení, že to nesmiem brať na ľahkú váhu a že treba konať. V konečnom dôsledku som však nekonala ja, ale moji nadriadení. Keď celú vec zverejnili, polícia začala konať z úradnej povinnosti.
