Manželka Janka
Hercovo srdce si však nadobro získala pekná blondínka Janka. „Keď som ako 15-ročný spoznal Janku, padol som do hlbokej studne a z nej som sa už nevyhrabal. Prvé rande sme mali 12. 1. 1965 na bratislavskom Šafárikovom námestí,“ pamätal si, akoby to bolo len nedávno. S Jankou mali dve deti Mareka a Dorotku. Dnes sú to už dospelí ľudia a herec by mal z nich isto radosť. Po jeho smrti vyšlo najavo, že má ešte jedného, nemanželského syna Vladimíra (32). Rodina a všetci, ktorých sa tajomstvo dotýkalo, o tom nahlas nehovorili, o to väčší „škandál“ táto informácia po hercovej smrti vyvolala.
Zradný alkohol
Keď mal Vlado Durdík šestnásť rokov, diagnostikovali mu dvanástorníkové vredy. „Všetky tie stresové situácie, ktoré som ako študent a neskôr ako herec v divadle prežil, sa podpísali na mojom zdraví,“ priznal herec, ktorému sa však na zdraví nepridali ani cigarety a alkohol. Kým spočiatku nechcel pripustiť, že má problém s pitím, neskôr bol úprimnejší: „Stal som sa predsedom Odborového zväzu divadiel na Slovensku. Tak ako mnohí, aj ja som podľahol vlastnej genialite. Myslel som si, že keď vstúpim do politiky, pomôžem, lebo som ten pravý. Netušil som, do čoho idem. Demokracia na Slovensku sa vyvíjala a my divadelníci sme zápasili s ťažkosťami, ktoré to obdobie prinieslo. V tom čase som prežil niekoľko dosť ťažkých chvíľ v parlamente. Z prvého zasadnutia v parlamente som odišiel so slzami bezmocnosti a zúfalstva v očiach. Konfliktných situácií bolo strašne veľa, a preto som si často, keď som vyšiel von, povedal: ,Musím si dať vodku, lebo ma šľak trafí!‘ A dal som si frťana. Odrazu s pribúdajúcimi stresmi pribúdalo aj alkoholu. Alkohol zhubne pôsobil na môj oslabený organizmus, na vredy, a v mojom tele sa začali zákerne diať veci, ktoré som vtedy nevnímal, lebo sa nijako výrazne neprejavovali. A navyše som si ničil kariéru. Spočiatku som si to neuvedomoval, no stalo sa, že som prišiel do dabingu a nemal som čistú výslovnosť,“ otváral svoju 13. komnatu. A vo svojej spovedi zašiel ešte ďalej.
Výstraha
„Zavše som prišiel do divadla a kolega sa sťažoval, že mal zlý deň a vraj, či si nedám koňak. Dal som si, veď som nemal v predstavení náročný text. Zdalo sa mi, že jeden koňak mi nemôže uškodiť. Skončila sa skúška, mal som prestávku, sedeli sme v divadle, debatovali sme a dali sme si ešte druhý koňak. A potom som išiel do dabingu alebo do rozhlasu, nahral som, a keď som skončil, bol som rád, že to mám za sebou, a išiel som si dať vodku. Vedel som, že mám večer predstavenie, musel som sa teda krotiť, no po predstavení som bol voľný ako vták a dal som si znova. Pil som len tvrdý alkohol a to nie je dobré.,“ kajal sa Durdík. Zašlo to tak ďaleko, že začal chudnúť. „Mal som 48 rokov a podlomené zdravie. Rodina zaujala k môjmu pitiu zvláštny postoj. Zostali mlčanliví. Nehádali sme sa, správali sa veľmi rezervovane, čo bolo možno horšie, ako keby mi rovno povedali, že som hlupák, chľastám a nech sa spamätám.“
Spočiatku nevnímal, že si to všimli v divadle. Až keď sa prestal objavovať na obsadení. „Vtedy som si uvedomoval, že niečo nie je v poriadku. Evka Krížiková mi raz povedala: ,Nechudni už, prosím ťa, mám o teba strach!‘ V podtexte bolo však čosi iné. Múdro ma vystríhala.“
