Óe bol po Jasunarim Kawabatovi druhým nositeľom Nobelovej ceny za literatúru z Japonska; získal ju v roku 1994.
Jeho romány, poviedky a eseje, silne ovplyvnené francúzskou a americkou literatúrou a literárnou teóriou, sa zaoberajú politickými, sociálnymi a filozofickými otázkami vrátane jadrových zbraní, jadrovej energie, sociálneho nonkonformizmu a existencializmu.
Viaceré z jeho diel sú ovplyvnené osudom jeho syna Hikariho, ktorý sa narodil s poškodeným mozgom, a jeho prijatím do rodiny i spoločnosti.
Óe získal v roku 1994 Nobelovu cenu za literatúru za vytvorenie "imaginárneho sveta, v ktorom sa život a mýtus zlievajú do znepokojujúceho obrazu dnešnej ľudskej situácie".