O svojich urodzených predkoch vedel už odmalička, len sa tým ako tínedžer nezaoberal. Dostal sa k tomu až postupom času. „Existuje veľa autorov, ktorí ich spomínajú, či už na Slovensku alebo v Maďarsku, no doposiaľ im nikto nevenoval monografiu. Už je to vyše dvoch rokov, čo zhromažďujem informácie z rôznych zdrojov. Slovenské archívy, maďarské, internet a podobne. Každý mesiac sa mi darí nájsť niečo nové,“ pochválil sa Gabriel, ktorému prúdi v tele modrá krv.
On to tak však nevníma. „Nemyslím si, že moja krv je iná. Vyrastal som ako obyčajný človek. Snažím sa v živote niečo dosiahnuť, aby som si mohol v budúcnosti povedať, že si to meno zaslúžim, a niečo po sebe zanechať svojmu budúcemu potomstvu,“ odhalil s tým, že má úctu k histórii a predkom. „Je však pekné mať vo svojom mene a krvi kus histórie, to si človek nekúpi. Máme v pláne ešte s pár ľuďmi pomocou dotácie a iných možných zdrojov zrekonštruovať fragmenty šľachtického cintorína v Nozdroviciach,“ dodal.
Gabriel, ktorý brázdi európske rieky ako loďmajster, sa do spoznávania minulosti svojho rodu pustil s veľkou vervou. „Pre rodinu pripravujem kroniku s rodokmeňom a so všetkým zaujímavým, čo nájdem, a mám rozrobenú monografiu, ktorá bude pozostávať z verejne dostupných zdrojov,“ uviedol s tým, že často navštevuje archívy a matriky.
„Veľakrát natrafím na dokument, ktorý je škaredo napísaný, alebo sa tam objaví slovo, ktoré je spojené z viacerých jazykov a to je potom umenie zisťovať, čo znamená, keďže nie som vyštudovaný genealóg. Pomaly sa učím po latinsky a maďarsky, to sú základné jazyky v uhorských dokumentoch, ale stretol som sa aj s nemčinou a biblickou češtinou,“ uzavrel.
