TASR o tom informuje podľa agentúry ANSA. Pri predstavovaní svojej knihy "Il Sorriso di Caterina" (Úsmev Cateriny) Vecce povedal, že nezvratným dôkazom je doklad o oslobodení z otroctva. Bol nájdený v Štátnom archíve vo Florencii a podpísal ho notár Pier da Vinci, otec Leonarda da Vinciho.
Pôvodne sa pokúšal vyvrátiť špekulácie, že Leonardova matka mohla byť otrokyňou. "Nedôveroval som hypotéze, že by mohla byť otrokyňou, a tak som začal hľadať a snažil som sa dokázať opak," priblížil začiatok výskumu. "Keď sa vynorili tieto dokumenty, začal som ich študovať, aby som dokázal, že Caterina, otrokyňa, nebola Leonardovou matkou. Ale všetky dôkazy ukazovali opačným smerom, predovšetkým dokument o oslobodení (z otroctva). Notár, ktorý dal Caterine slobodu, bol ten istý človek, ktorý ju miloval, keď bola ešte otrokyňou, a s ktorou mal toto dieťa," dodal Vecce. Dieťaťom bol Leonardo da Vinci. "V tomto smere je len polovičný Talian. Áno, je to syn cudzinky: otrokyne z najnižšej spoločenskej úrovne. Žena, ktorá vystúpila (v Benátkach) z lode, sotva hovorila naším jazykom," dodal Vecce.
Do Talianska sa dostala z Čerkeska, historického územia medzi severovýchodným pobrežím Čierneho mora a Kaukazom, kvôli schopnosti pracovať s tkaninami. Dievča bolo zajaté v Tane, vzdialenej benátskej kolónii pri ústí Donu. Odtiaľ ju dopravili loďou do Benátok a neskôr do Florencie. Tam pracovala v dome blízko miestnej katedrály ako pestúnka až do svojho oslobodenia z otroctva 2. novembra 1452.
Carlo Vecce vydal antológiu spisov Leonarda da Vinciho a napísal aj jeho rešpektovaný životopis. V roku 1994 bol vymenovaný za člena "Commissione Vinciana".
