Prvý prieskum Hegerovým Demokratom prisúdil takmer 5 %. Vy ste sa ešte s Modrou koalíciou pohybovali do 2 %. Nemyslíte si, že Heger má väčší potenciál?
- Nemyslím si to. Keby som si to myslel, tak zrejme by sme sa spolu dnes nezhovárali, lebo vy by ste nemali dôvod ma na takýto rozhovor pozývať. Nemyslím si to z dvoch dôvodov. Po prvé - to vládnutie nie je dobré, nevedie k výsledkom. Druhý dôvod je, že keď si občas preletím niektoré komentáre v lietadle alebo si pozriem zvodky z médií, tak som stále konfrontovaný s takými výrazmi alebo formuláciami, že „a možno aj strana okolo Mikuláša Dzurindu to stihne“ alebo „možno aj tie podpisy vyzbiera, asi vyzbiera“. Čiže na to, že neexistujeme, tie dve percentá sú povzbudzujúce. Mňa to motivuje, mojich kolegov tiež.
Čo teda ponúkate oproti iným stranám, ako sú SaS, KDH či PS?
- Riešenia konkrétnych pálčivých problémov Slovenska. Tieto problémy dokážeme veľmi jasne pomenovať a urputne sa do ich riešenia pustiť. Chcem urobiť to, čo viedlo k úspechom Slovenska v rokoch 1998 - 2006. Ja som bol vtedy 43-ročný premiér, neviem, koľko rokov máte vy, ale oveľa starší som od vás nebol.
Desať rokov som mal vtedy.
- To je milé. Bol som mladý, politické ucho, mal som 43 rokov. Ale viete, čo som urobil? Začal som sa okolo seba obzerať a obklopil som sa najlepšími, akí na Slovensku boli. Mikloš bol zbalený, doslova fyzicky mal kufre v predsieni, lebo mal výborný džob v Prahe pre jeden americký think tank pokrývajúci celú strednú a východnú Európu. Myslel som si, že mi jeho žena vytrhá vlasy.
Podobne to bolo s ostatnými kolegami, ktorí začali pokrývať veľmi ťažké rezorty sociálnych vecí, zahraničnej politiky. Dnes treba urobiť presne to isté. Prestať s tou politikou nenávisti. Prestať s tými hlúposťami, ako sú nejaké „atómovky“. Raz stovky miliónov eur za hento, potom za účasť vo voľbách, potom za tamto. Stále chceme ohurovať, a pritom lekári v ambulanciách trpia.
Keď mám ísť ja k lekárovi, lebo už mám cez 65 rokov a na vodičák potrebujem znovu špeciálnu pečiatku, tak mám čakať na štátnu špeciálnu lekársku starostlivosť dva, tri, štyri mesiace. Však ja to zažívam denne. Som si urobil prvýkrát na jeseň preventívnu prehliadku, deti ma donútili, tak som si to užil na vlastnej koži. A som si povedal, že to urobím tak, ako každý jeden smrteľník na Slovensku. Pekne v štátnych zariadeniach, pekne podľa poradia, presne podľa zákona, tak som si to užil. Netvrdím, že naši lekári sú zlí, vôbec nie. Ale ten systém treba reformovať, treba ho zmeniť, aby tam bola úplne iná klíma. Aby sa ten pacient cítil, že je tam klientom, keď príde k doktorovi. Aby doktor nebol zúfalý, že nestíha základné veci.
Čiže rozdiel spočíva v tom, že vnesieme do politiky úplne novú kultúru. Pre mňa opozičný politik nikdy nebol nepriateľ, ktorého treba zlikvidovať. Pustíme sa takto rad radom do problémov, ktoré túto krajinu kvária. To nie sú frázy, pán redaktor, že mladí utekajú. Ja milujem stretnutia s mládežou. Na vysoké školy chodím, na gymnáziá chodím. Sedemdesiat až osemdesiat percent uteká do zahraničia. Kde Slovensko skončí, keď toto nezastavíme? Čiže toto ponúkame. Novú kultúru, rešpekt voči politickým súperom, každodenný pohľad na občana a jeho problémy a využitie všetkého toho, čo sme sa naučili. A využitie celého toho odborného potenciálu, ktorý Slovensko má na to, aby sme tie pálčivé problémy jeden po druhom riešili.
S kým všetkým chcete rokovať o spájaní?
- Nie veľmi sa zaoberáme inými, keď my sami dnes máme kruciálny problém. Potrebujeme 10-tisíc podpisov. Viete, aká je to ťažká práca? Nie je taká klíma na námestiach, že by sa nám ľudia hádzali okolo krku. Ľudia sú vystrašení, trápia ich vysoké ceny energií, inflácia, potraviny. Strašné ceny sú, otváram oči a rozmýšľam nad ľuďmi, ktorí žijú s podstatne menšími príjmami, ako mám ja.
Je možné, že tie podpisy ani nezískate?
- To nepripustím. Som maratónsky bežec. Zabehol som 47 maratónov, ani jeden som nevzdal, to nemám v povahe. Len je to veľmi ťažké. Neraz mi aj kolegovia hovoria, že si musia vypočuť tie sťažnosti. A už si myslia, že ten občan skončí zle, ale nakoniec povie - daj mi ten hárok, a podpíše. Ale klíma je ťažká, stojí nás to veľa úsilia. Čiže, aby som si pustil pusu na špacír, že ten je zlý, ten je dobrý, toho chcem, nechcem, necítil by som sa v tom dobre.
Ja som kresťanský demokrat od narodenia, aj tak umriem. Niektorí tomu hovoria, že sme konzervatívni liberáli, niektorí, že liberálni kresťania. Ale treba sa spájať na báze spoločných hodnôt. Preto som aj začal, keď som ešte veril v Modrú koalíciu, s kresťanskými demokratmi. Sú členom EPP, je to etablovaná strana, ja som sa tam politicky narodil.
KDH ale prekáža to slovo „liberálna“ v opise strany.
- Môžeme sa dohodnúť, že budeme to hovoriť inak. Ale na povahe veci to nič nemení. Ja som taký istý kresťanský demokrat ako tí najlepší v KDH, oni to dobre vedia. My sme začali desatoro, Milan Majerský to desatoro pozná, a nemal výhradu ani k jednej čiarke. Mal som pekné rokovanie v centrále KDH, len potom sa stalo, čo sa stalo. Za prirodzené konzultácie naďalej považujem konzultácie s entitami a politikmi, ktorí patria do rodiny Európskej ľudovej strany.
Na Slovensku tam patrí aj OĽaNO.
- Všetci v Bruseli vedia, že to bol Eduard Heger, nie Igor Matovič. A Eduard Heger dnes podniká kroky, ktoré ešte celkom čitateľné nie sú.
Už ste sa rozhodli, či budete lídrom Modrých, alebo to prenecháte niekomu z vašich mladých spolupracovníkov?
- Venovali sme tomu už nejakú minútu. Ale najskôr musíme mať 10-tisíc podpisov. Ako hovorí Ľubo Schwarzbacher, potrebujeme mať IČO. Keď ho budeme mať, tak budeme riešiť naše vedenie, predsedu strany. Isté je, že tých mojich spolubojovníkov neopustím, dal som ruku na pluh.
Ak by sa vám podarilo uspieť, mali by ste záujem o miesto vo vláde?
- Tak ďaleko som naozaj nerozmýšľal. Pokiaľ sa trápim otázkou, ako vyskladať vrcholový tím, tak zďaleka tých žetónov nemáme na stole toľko, aby som si púšťal fantáziu na špacír. Nechcem to povedať tak namyslene, ale bol som námestník ministra dopravy, minister dopravy, predseda vlády, minister zahraničných vecí. Nie je to funkcia, ktorá by ma hnala, trápi ma Slovensko.
Nebude riziko posadiť do čela strany namiesto vás neznámeho človeka, keďže voľby sú o pol roka?
- Nepochybne toto všetko zvážime. Aj v rozhovoroch, ktoré vedieme, tak to neformálne začínam pociťovať. Mnohí z mojich spolubojovníkov si tento element uvedomujú. Ja to poviem jednoducho - urobím to, čo mi povedia, na čom sa dohodneme.
Nedal vám chrobáka do hlavy prieskum, ktorý vám prisudzuje dôveryhodnosť 12 %?
- Nie. Keby som chcel byť zlý, tak poviem, že ani 12 % nie je málo. Hlavne viem, že prieskumy sa dajú otáčať. Nikdy nezohrávali v mojom živote väčšiu rolu, ako si zaslúžia.
Komunikovali ste aj s Robertom Mistríkom, že by sa k vám pridal?
- Nie, nikdy som sa s pánom Mistríkom na túto tému nezhováral. Ja sa s ním nepoznám.
S vami sa spája Ivan Mikloš. Bude pôsobiť vo vašej strane?
- S Ivanom som sa dlhšie nevidel, lebo je neposedný a behá po svete. Po dlhom čase máme míting na druhý týždeň. Ivan mi doposiaľ hovoril, že sa angažovať priamo výkonne nechce, ale že nám pomôže.
K Ivete Radičovej už máte zahatanú cestu?
- Nepovedal by som, že je cesta zahataná. S pani Radičovou som nikdy bližšie nespolupracoval. Dokonca vtedy, keď som ju pozval, aby sa stala ministerkou v mojej druhej vláde po odchode Ľudovíta Kaníka, tak bola veľmi prekvapená. Tak, ako sme sa náhle stretli, tak sme sa náhle rozišli. Nič zlé v mojom srdci nepociťujem, je mi to trochu ľúto, že to netrvalo dlho, nechcela ísť na kandidátku, bola z politiky zronená. V minulosti dala tak rigorózne najavo, že ju politika sklamala, že nemám motiváciu ju kontaktovať, aj keď si myslím, že naše vzťahy sú normálne.
Prezidentka Zuzana Čaputová hovorí, že má obavu o budúcnosť Slovenska po voľbách. Nie je Slovensko už v západných štruktúrach ukotvené natoľko, že by sa tam nemalo veľa zmeniť, ani keď sa k moci dostane niekto názorovo inak orientovaný ako súčasná vláda?
- Pozrite sa na Poľsko a na Maďarsko. Boli skôr členmi Aliancie ako my, boli ukotvení skôr, pozrite, ako sa chvejú. Pozrite sa, ako Orbán odtláča Maďarsko na okraj. To je veľmi zlá situácia pre Maďarsko. Vždy by sme mali mať eminentný záujem o dobrých susedov, ja ho mám nielen o Českú republiku, ale aj o ostatných. Ale o Maďarsko dnes musí mať normálny človek, normálny Európan, obavy.
Ono to samotné nestačí, vy sa môžete ukotviť, ale môžete sa vykoreniť. To je reálne a veľmi nebezpečné. Ako dlho to bude trvať? Poliaci sa trochu spamätávajú, korigujú, Orbán nekoriguje, čiže neviem, kde sa to skončí. Pozorujúc skúsenosti najbližších susedov by sme nemali na ľahkú váhu brať ani výrok, ktorý ste parafrázovali z úst prezidentky Zuzany Čaputovej.
Máte obavu o smerovanie Slovenska najmä v súvislosti s politikou Roberta Fica alebo ju vo vás vzbudzuje aj niekto iný?
- Je to predovšetkým tá robustná, agresívna politika Roberta Fica. Politika založená na nenávisti, to je evidentné. Politika založená na lži. Nesnaží sa ľuďom vysvetliť, čo sa na Ukrajine reálne deje. Aj mňa trápi to, že sa ľudia boja, a ja nad nimi nelámem palicu. Ktorí vojnu spájajú s vysokými cenami energií, infláciou. Nečudujem sa im a vôbec si nemyslím, že sú hlupáci alebo zadubenci.
Mať strach je ľudské, ale zneužívať túto emóciu, aby som obeť vydával za agresora, tak to nie je len cynické, ale aj nebezpečné. A toto všetko pácha Robert Fico. Ale nie je to len to. Pozrite sa na vládnutie uplynulých troch rokov. Sociálne a ekonomické trendy sú veľmi nepríjemné. Ekonomicky sa dostávame na chvost z pohľadu na obyvateľa v Európe. Boli sme šampióni v dobiehaní tých najlepších, teraz sa zase prepadávame.
Pozrite sa na vývoj štátneho dlhu, a Matovič sľubuje a rozhadzuje. Kde sa to skončí? Však to raz niekto bude musieť zaplatiť. Nie je to teda len Robert Fico a jeho agresívna politika, ale aj populizmus, nezodpovednosť, ktoré predvádza súčasná vládna garnitúra, nehovoriac o kultúre a chaose, ktorý predvádzajú za celé toto obdobie.
Je podľa vás vhodné, aby Igor Matovič sedel v koalícii alebo vo vláde, keďže Eduard Heger ho nevylúčil z tejto spolupráce?
- Asi nedokážem v tejto chvíli na to odpovedať. Možno aj preto, že som s Igorom Matovičom nikdy v živote nerokoval. Nedokážem posúdiť to, čo hovorí Heger, že v zásade je to racionálny človek, len občas ustrelí. Myslím si, že na nejaké vylučovania, tak by som sa tam necítil dobre. Život ma naučil, že tu máš problém, tak si ho splň. Ten môj je teraz 10-tisíc podpisov a presvedčiť občanov, že to myslíme s krajinou vážne.
V určitej časti politického spektra, z pozície súčasných koaličných strán, sa polemizuje o Petrovi Pellegrinim. Či ho zobrať do partie, alebo ho nechať na okraji spolu so Smerom.
- Ja budem posledný, ktorý sa bude k tejto téme vyjadrovať. Necítil by som sa v tom dobre. Zatiaľ jeden indikatívny prieskum nám dáva nádeje, že si nás ľudia všimli. Ako by som sa cítil, keby som začal rozdávať žlté a červené karty? Najprv je potrebné, aby sme si získali dôveru občanov, v druhom kroku je prirodzené, že sa budeme usilovať o prirodzené spojenectvá. Tam Peter Pellegrini nepatrí, lebo nie je členom Európskej ľudovej strany. Napokon rozhodnú občania, keď rozhodnú, tak zodpovední ľudia si sadnú za stôl a situáciu vyhodnotia.
Mnohí vám nevedia zabudnúť niektoré vaše kauzy z čias, keď ste boli premiérom. Pripomína ich Smer a Hlas, ale aj Igor Matovič. Myslíte si, že ste to už odčinili do takej miery, aby ste sa v slovenskej politike opäť objavili?
- Myslím si, že áno. Pôjdem ešte ďalej. Robím si nádeje, a zdá sa mi, že tá nádej nie je umelá, že ľudia dnes veľmi dobre chápu, že Gorila nie som ja. Že som sa usiloval vždy stáť na správnej strane, že nebol som to ja, ktorý zničil údajné nahrávky. Že jeden človek akokoľvek pracovitý nedokáže „ukočírovať“ tisíce štátnych úradníkov. Vždy som sa usiloval stáť na strane zákona. Prijímali sme obrovské množstvo legislatívy.
Zrušili sme anonymné akcie, schválili sme zákon o verejnom prístupe k informáciám, schválili sme zákon, ktorý hovorí, že zmluva so štátnou inštitúciou je účinná, až keď sa zverejní na internete. Nikdy som nehlasoval proti, naopak, tlačil som tieto veci. Mnohé z týchto káuz sú úplne nepravdivé.
Keď sa pozrieme na Gorilu, tak tam nedávno padli obvinenia v prípade niekoľkých osôb.
- Je to tak, sú medzi nimi aj dve-tri osoby, ktoré údajne boli nominantmi SDKÚ-DS, čo nemôžem poprieť. Každý však nesieme zodpovednosť za seba. Nemohol som dohliadať na sto úradníkov na Fonde štátneho majetku alebo na hospodárstve. Nikdy som nikoho nekryl. Ale kauza, na ktorú sa pýtate, je stále živá, súd nerozhodol. Mali by sme byť féroví a byť si vedomí toho, že tu je stále prezumpcia neviny. Ale opakujem, nemôžem vylúčiť, že sa nediali za mojím chrbtom nepekné veci.
Ale čo je dôležité - za mojím chrbtom, bez môjho vedomia, ja som vždy konal v súlade so zákonom. Za tým si absolútne stojím. Tým, ktorí to nevedeli vidieť tak jasne, ako sa mne zdalo, že to treba vtedy jasne vidieť, tak tým som ponúkol 10-ročný dištanc. Na 10 rokov som sa zo slovenskej politiky úplne stiahol a mám pocit, že keby naozaj nastalo to vládnutie, ktoré pred tromi rokmi vyzeralo optimisticky, tak netuším ani v náznakoch, že by ma to potiahlo do slovenskej politiky.
