Všade samé vázy
Dominantou bytu sú sklenené vázy, ktoré zbiera. „Sklo sa mi veľmi páčilo už na vysokej škole. Keď sme mali na konci roka výstavu koncoročných prác, tak som sa veľmi rád chodieval pozerať na katedru skla. Vystavovali rôzne umelecké sklenené objekty, na ktorých ma fascinovalo, ako cez ne prechádzalo svetlo. Už vtedy som si povedal, že ak raz budem mať byt, tak v ňom bude veľa sklenených vecí.“ Počas covidu, keď Lukáš byt rekonštruoval, hľadal rôzne zaujímavé kúsky na internete aj cez inzeráty.
„Vtedy som natrafil na sklenenú vázu zo 70. rokov. Prekvapilo ma, že na to, aká je pekná, bola veľmi lacná, tak som si ju kúpil. Zrazu som natrafil na ďalšiu a ďalšiu a začal som sa zaujímať aj o to, aké sklárne ich vyrobili a z akých kolekcií pochádzajú. Teraz už stoja oveľa viac, čo pre mňa ako zberateľa nie je až také dobré, ale na druhej strane má moja zbierka oveľa väčšiu cenu.“ Doma má už viac ako päťdesiat kusov a niektoré sa mu do poličiek ani nezmestili. Baví ho stále na nich utierať prach? „Neutieram ho až tak často, a nie preto, že by som bol bordelár. Prach sa na ne veľmi nechytá a doma sa mi ani príliš nepráši, takže nie je nutné utierať ich každý týždeň,“ smeje sa.
Milovník umenia
Lukáš je milovníkom umenia, v byte mu visia jeho fotky, ale aj snímky od uznávaného svetového fotografa Maria Testina. V obývačke má svoje miesto aj veľký obraz s farebným kohútom. „Maľoval ho Andrej Dúbravský, ktorého si pamätám ešte z VŠVU, a je to veľmi úspešný autor. Tento obraz som videl na jednej klinike v Prahe, kde ho mali zapožičaný z galérie. Veľmi sa mi zapáčil svojou farebnosťou aj tým, že mám veľmi rád dedinské prostredie. Teším sa, že sa mi ho podarilo kúpiť.“
