Bol autorom kníh pre deti a mládež – Výlet Toma Philbyho (1962), Otcovia a deti (1963) alebo Ja a môj brat (1967). Jeho tvorbu presne pomenoval kolega Kazo Kanala († 74): „Viktor nepotreboval zložité kresby. Stačila mu čiara, ktorou dokázal povedať veľmi veľa. A nepotreboval k tomu ani slová.“ Aj z toho si dokázal robiť žarty. V televíznom programe vysvetľoval Milanovi Lasicovi († 81), vyťahujúc ceruzku z náprsného vrecka saka:
„Toto je puzdro na čiaru. Stačí vybrať a priložiť ju na papier a čiara vychádza von. A zaujímavé je, že ak ju nepriložíte, tak nič nevychádza. A sú aj prípady, že priložíte a aj tak nič nevychádza. To si musíte kúpiť novú tužku.“ Keď organizátori festivalu Kremnické gagy v roku 1981 založili imaginárnu Univerzitu humoru a satiry, kto iný sa mal stať jej prvým rektorom? Jednoznačne Viktor Kubal!
Doma bol tichý
V spoločnosti, na televíznej obrazovke, na vlnách rozhlasového vysielania bol očarujúci a vtipný spoločník, doma bol, naopak, skôr tichý a sústredený na prácu. Bol pracovitý, každý deň pracoval až do noci. Dnes by sme povedali, že bol vorkoholik v tom najlepšom zmysle slova.
„Mňa ani tak neteší samotná robota, kreslenie, ale mňa baví vymýšľanie. Človeka to veľmi poteší, keď niečo vymyslí. Aj si to hneď zapíšem, aby som nezabudol, nosím si so sebou stále notes. A keď nápad nakreslím, tak ho vyškrtnem,“ povedal o svojej práci.
Zdravotné problémy ho pripravili o to, čo najviac miloval – o kreslenie. Po mozgovej príhode ho už ruka neposlúchala a potreboval pomoc aj pri bežnom živote. Zomrel 24. apríla 1997 v Bratislave. Jeho dielo je dodnes živé a prináša zábavu a pohladenie na duši. Na umelca a človeka jeho formátu sa nedá zabudnúť. Pri príležitosti stého narodenia umelca vznikla aj pamätná strieborná zberateľská eurominca v hodnote 10 eur.
