Ste viac herečka ako speváčka. Ako došlo k tomu, že spolu s Richardom Müllerom a ďalšími spievate pesničky Hany Hegerovej v projekte Levandulová?
Vymyslela to speváčka Lucia Šoralová, ktorá ma aj oslovila. Dostala som súpis pesničiek a povedala som áno. Možnosť spievať repertoár Hany Hegerovej vnímam ako dar, nepotrebovala som o tom rozmýšľať.
Mohli ste si vyberať z toho súpisu?
Nebolo treba, lebo pani Hegerová nemá zlú pesničku. Má samé hity.
Za sebou už máte viacero koncertov. Keď ste išli prvýkrát na pódium, mali ste väčšiu trému, než keď vystupujete na pódium ako herečka?
Áno. Ja to mám so spievaním zložitejšie, pretože sa strašne bojím, že mi vypadne text. Čo sa aj párkrát stalo... A Richard Müller mi veľmi pomohol, keď povedal: „To je normálne. Vždy sa niečo stane. Kto sa snaží o dokonalosť, bude vždy nešťastný. Ide len o to, že sa z toho treba dostať.“
To inak hovorí ten pravý, ktorý má tiež stále trému...
Richard má trému? Dobre, tak to ma upokojilo. (smiech)
Máte nejaký grif, ako sa stresu zbaviť? Nejaký rituál?
Ani nie. Vždy si hovorím, že keď človek spraví pre vec všetko, tak výsledok nie je dôležitý. Do posledného momentu si preto opakujem texty. A snažím sa vsugerovať si, že tie texty nie sú v zákulisí so mnou, ale sú pri tom mikrofóne na pódiu a prídu presne v tej chvíli, keď ich budem potrebovať. (smiech)
