Boli sa už na vás pozrieť vaši najbližší, vaša mama?
Jasné, v Bratislave na premiére.
Čo povedala? Lebo vy máte s mamou veľmi dobrý vzťah...
Ja mám výborný vzťah s mamou, až taký, že keď ma vidí na nejakej premiére, tak ma od nervozity vôbec nevníma a skôr pozerá, ako reagujú ostatní. Ale povedala, že to bolo fajn. Ona zase nejako veľmi nechváli... Alebo sa na vec zameriava skôr vizuálne, skonštatuje napríklad, že by sa hodil iný kostým a podobne…
V čom je pre vás príkladom?
Moja mama je veľmi statočná, je taký vojak. Nemala ľahké detstvo, mladosť a myslím, že to jej dalo veľkú silu. Na jednej strane je celý život zvyknutá robiť to, čo treba… To sú všeobecne ženy, robíme nie to, čo chceme, ale to, čo treba. Na rozdiel od mužov, ktorí robia len to, čo sa im chce. (smiech) Zároveň je veľmi spoločenská, vtipná a je to parťáčka. Myslím, že táto kombinácia je veľmi dobrá. Okrem toho bola celý život veľmi krásna, chudá, elegantná… Moja mama nepôjde von bez toho, aby nebola upravená. V tomto mi je stále príkladom, hoci má 83 rokov.
V čom ste po nej?
Neviem. Myslím, že máme veľmi podobný hlas. Po otcovi mám asi to, že budím rešpekt a že pôsobím tak akoby prísne. Ale to vôbec nie je pravda. Otec tak tiež pôsobil, ale keď ste naňho prehovorili, bol ako masielko – už len natrieť na chlieb. Bol to tiež pracant. Mama mala v sebe vždy šarm a myslím, že aj ja mám niekedy také polohy, že sa viem baviť a bavím a som parťáčka.
Je niečo, čo vám dnes ešte vyčíta?
Už nie. Len ma podporuje.
