Oslavujete výročie svadby alebo si ho aspoň nejako pripomínate?
Môj muž si naše výročia všíma viac ako ja. Oslavujeme vo dvojici, dostanem nejaký kvet alebo kyticu.
Nie je tajomstvom, že ste prekonali onkologické ochorenie. Spomeniete si ešte na prvú myšlienku, čo vám napadla, keď ste si vypočuli diagnózu?
Mojou chorobou sa viac zaoberali moji blízki ako ja. Jedna hrčka ma nevyviedla z rovnováhy. Keď poslali moju vzorku do Ameriky, dozvedela som sa, že to je najvyšší stupeň ochorenia. Dôverovala som lekárom a vedela som, že ma z toho dostanú. Chemoterapiu a ožarovanie som dobre znášala. Sú horšie veci na svete.
Čo vám pomáhalo veriť, že to dobre dopadne? Máte nejakú radu pre ženy, ktorým diagnostikujú nález v prsníku?
Asi to závisí od povahy. Je dosť mojich blízkych okolo mňa, o ktorých mám väčší strach než o seba... Nie som s touto diagnózou sama. Poradiť môžem len to, že treba dôverovať lekárom a zbytočne sa neľutovať.
S manželom vás vídať neustále spolu. Nikdy vás neprepadla „ponorka“ alebo nuda?
S mojím mužom sa nedá zažiť ponorka a nuda už vôbec... Bavíme sa o deťoch, vnúčatách, o prečítaných knihách, spomíname na rodičov a zisťujeme, že máme resty. Ešte veľa vecí sme si nepovedali. Radi by sme to ešte stihli.
