Táto dohoda bola ešte 16. marca podpísaná na vojenskej základni Ramstein v Nemecku. Na jej slávnostnom podpise sa zúčastnil veliteľ vzdušných síl NATO generál James Hecker, spresnila stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). "Konečným cieľom je, aby sme boli schopní bez problémov operovať spoločne ako jedna sila prostredníctvom vypracovania severskej koncepcie spoločných vzdušných operácií na základe už známej metodiky NATO," uviedli dánske vzdušné sily.
Spolupráca bude zahŕňať integrované velenie a riadenie, operačné plánovanie a vykonávanie, flexibilné nasadenie síl, spoločný dohľad nad vzdušným priestorom a výcvik.
Veliteľ dánskych vzdušných síl generálmajor Jan Dam pre agentúru Reuters povedal, že toto rozhodnutie bolo prijaté na pozadí vojny rozpútanou Ruskom na Ukrajine. Severské krajiny budú spolupracovať okrem iného aj v boji proti možnej ruskej hrozbe. "Naša spoločná (letecká) flotila sa dá porovnať s letectvom veľkej európskej krajiny," podotkol Dam.
Nórsko má 57 stíhačiek F-16 a 37 stíhačiek F-35, pričom ďalších 15 stíhačiek má objednaných. Fínsko má 62 stíhačiek F/A-18 Hornet a 64 F-35 na objednávku, zatiaľ čo Dánsko má 58 stíhačiek F-16 a 27 F-35 na objednávku. Švédsko má viac ako 90 stíhačiek Gripens. Nateraz nie je jasné, koľko z týchto lietadiel je v prevádzke, doplnila agentúra Reuters. Tieto štyri severské krajiny spájajú tesné politické, ekonomické a kultúrne väzby.
Z vojensko-politického hľadiska však majú rôzne statusy: Dánsko je členom NATO od roku 1949 a je jednou zo zakladajúcich krajín aliancie; Fínsko a Švédsko boli predtým neutrálne, ale po začiatku vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu oba tieto štáty požiadali o vstup do NATO. Nórsko je tiež členom NATO, ale na rozdiel od iných severných krajín nie je členom Európskej únie, hoci s ňou spolupracuje.
