Prvá úspešná
Profesor Fischer dnes s úsmevom spomína, že napriek tomu, že sa cítil so svojím tímom dobre pripravený, zodpovednosť za život pacienta ho na chvíľu premohla.
„Keď sme však povolili svorku - klem z aorty, ktorým sme predtým zastavili akciu srdca, aby sme mohli realizovať jeho výmenu, srdce síce naskočilo, ale v mieste klemu sa na aorte, asi na dvojcentimetrovom úseku, objavila malá trhlina s potenciálnou možnosťou výdute, evidentne z dôvodov sklerotických zmien na aorte. Bol to pre nás tak trochu šok. Takáto situácia sa za normálnych okolností rieši komplexnou operáciou a so značnou potrebou časového priestoru, čo v tomto prípade bolo nemysliteľné. Museli sme to riešiť rýchlo. Trvalo to asi päť minút, čo som na aortu naložil tri podložkové stehy, na čiastočnom, parciálnom kleme a rýchlo túto časť aorty zašil. Nebolo nám všetko jedno... Keď sme uvoľnili parciálnu svorku z aorty a keď kardiológ doktor Kozlovský spravil echo, ultrazvuk srdca a povedal: ,Vilo, fachčí to!‘, neviete si ani predstaviť ten pocit... Ako keby ŠK Slovan Bratislava porazilo Real Madrid na jeho vlastnom štadióne!“ zasmial sa sám nad nezvyčajným prirovnaním profesor Fischer, mimochodom, veľký fanúšik futbalu.
„Po dvanástich hodinách sa pacient na anestéziologicko-resuscitačnom oddelení prebudil, odstránili mu intubačnú hadicu a začal komunikovať. Povaha pacienta sa prejavila okamžite - lakonicky skonštatoval: No, zobudil som sa!“ Aj po dvadsiatich piatich rokoch má profesor Fischer tento okamih jasne pred očami. Na otázku, ako oslávil zdarnú transplantáciu, odpovedal okamžite: „Keď bolo jasné, že je všetko v poriadku a pacient sa má dobre, zavolal som profesorovi Fabiánovi: ,Juraj, toto musíme osláviť ako poriadni Slováci!‘ Pozval som všetkých zainteresovaných do svojej pracovne a pripili sme si šampanským.“ Presne o týždeň si profesor Fischer so svojím tímom zopakovali transplantáciu srdca, tentoraz prvej ženy.
A prišli ďalšie...
Na tlačovej konferencii pri príležitosti štvrťstoročnice prvej úspešnej transplantácie srdca na Slovensku bol prítomný dnes už 83-ročný pán Alfréd Tomanovič, ktorému profesor Fischer pred štvrťstoročím transplantoval srdce ako piatemu pacientovi v poradí. „Môj život pred transplantáciou už nebol dobrý. Nebál som sa, lebo som vedel a dúfal, že sa to podarí. Po transplantácii mi bolo oveľa lepšie aj vďaka rodine, ktorá ma podržala. Normálne som ďalej pracoval ako šofér v diplomatických službách,“ povedal nám.
