Z nich bolo 69 robotníkov, 31 osôb pracujúcej inteligencie, 7 dôchodcov, 5 študentov VŠ, 3 stredoškoláci, 5 učňov, 2 vojaci z povolania a 4 osoby bez pracovného pomeru. Zranený bol demonštrant Anton Selecký a dvaja príslušníci VB. Jeden dostal ranu dáždnikom a druhý zozadu ranu fľaškou do hlavy.
Prorocké slová
Minister kultúry Miroslav Válek v prejave na zasadnutí ÚV KSS 14. 4. 1988 prorocky predvídal, že Sviečková manifestácia je len jedným z príspevkov k ďalšiemu pohybu spoločnosti, ktorý bude pokračovať. Správne odhadol, že demonštráciou sa pravdepodobne nič nekončí. „Tendencia, ktorú aj táto demonštrácia naznačila, je prejsť postupne od cirkevných požiadaviek k všeobecne politickým požiadavkám. Teraz bolo v pozadí tejto demonštrácie manifestovať za obsadenie uprázdnených biskupských stolcov, ale už sa ozýva aj snaha manifestovať za všeobecné ľudské práva, za sociálne istoty a tak ďalej,“ vysvetľoval spolustraníkom Válek.
Koniec agónie
Válkovmu prejavu na zasadnutí strany predchádzalo 12. apríla 1988 stretnutie predsedu vlády Petra Colotku s oficiálnymi predstaviteľmi katolíckej cirkvi na Slovensku, pri ktorom mu tlmočili mnohé požiadavky. „Sviečková manifestácia bola ,pravé slovo, vyslovené v pravú chvíľu‘. Doba na Slovensku dozrela pre takúto udalosť. Stačilo niekoľko oznamov z Vatikánskeho rozhlasu a Hlasu Ameriky a prišli ľudia z celého Slovenska. Na slovo vypovedané v pravú chvíľu, ak sa premešká, treba čakať často celé roky i desaťročia. Príhodná chvíľa sa potom nemusí zopakovať,“ zaspomínal pre Nový Čas na historické udalosti František Mikloško.
Alojz Lorenc v knihe Generál, který byl u toho s odstupom času pripomína, že v Novembri 1989 sa v Prahe rozhodovalo iba o tom ako sa zmena uskutoční. Či krátkym prechodom cez dočasnú vládu reformných komunistov alebo odovzdaním moci. Predlžovanie agónie rokov 1988 – 1989 sa muselo skončiť čo najskôr. Čím dlhšie by trvalo narastanie napätia, tým viac by narastala i pravdepodobnosť nezvládnuteľnej konfrontácie. Vo vzťahu k ďalším spoločenským zmenám má Lorenc jediné želanie: „Aby boli civilizačným pokrokom a prebehli bez krvi ako v novembri 1989.“
Fedor Gál v tej istej knihe hovorí o šanci meniť režim nežným spôsobom. Oceňuje dialóg komunistov a demokratov, vďaka ktorému nemusíme klásť kvety na hroby padlých. Aká je jeho rada na prežitie spoločnosti dnes? „Skúsme to bez definícií a obráťme sa ku kánonu. Miluj svojho blížneho ako sám seba a nerob druhým, čo nechceš, aby oni robili tebe.“
