Po sčítaní takmer všetkých hlasov síce tábor stúpencov tesne viedol pred odporcami zmeny klimatického zákona, nebola však splnená ďalšia podmienka – aby za návrh hlasovalo najmenej 25 percent všetkých oprávnených voličov. Na to chýbalo okolo 185.000 hlasov.
Referendum iniciovalo environmentálne hnutie Klimaneustart (Klimatický reštart) po vlaňajšej podpisovej kampani. Aktivisti navrhovali, aby si Berlín, ktorý je jednou zo spolkových krajín Nemecka, stanovil cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2030. To je o 15 rokov skôr, než je cieľ nemeckej spolkovej vlády.
Starostka Franziska Giffeyová označila iniciatívu v tejto oblasti za dôležitú, rovnako ako krajinskí poslanci však vyhlásila, že Berlínu sa klimatickú neutralitu do roku 2030 dosiahnuť nepodarí.
Klimatická alebo tzv. uhlíková neutralita znamená, že sa nevypúšťa viac skleníkových plynov, ako ich z atmosféry absorbuje príroda alebo iné pohlcovače. Na jej dosiahnutie je potrebné znížiť emisie z áut, lietadiel, vykurovacích zariadení, elektrární či priemyselných prevádzok o približne 95 percent v porovnaní s hodnotami z roku 1990, približuje DPA.
Nemecko chce byť podľa zákona spred dvoch rokov klimaticky neutrálne do roku 2045. Európska únia sa zaviazala splniť tento cieľ do roku 2050. Berlín by s ambicióznejším termínom nebol osamotený. Podľa združenia German Zero deklarovalo v Nemecku asi 70 miest snahu o klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2035. Na úrovni EÚ podporuje Európska komisia program, ktorého zámerom je 100 klimaticky neutrálnych miest do roku 2030.
