Nepomohlo to, no dúfajúc, že sa k nemu o chvíľu vráti, túlal sa v lese. Hodiny bežali, až napokon padla noc a Gimiho stále nebolo. Ani klesajúca teplota Mateja neodradila a zostal v lese. „Prvý deň aj noc som ho čakal na mieste, kde sa stratil. Žiaľ, márne,“ povedal zronený Matej s tým, že v hustom lese to neboli práve príjemné hodiny, hoci veril, že sa z ničoho nič Gimi vynorí a pribehne sa pritúliť. Avšak nestalo sa tak a skľúčený sa nadránom vybral domov s jasným plánom - požiadať o pomoc čo najviac dobrých ľudí.