Kommersant pripomenul, že o týždeň skôr na porade vedenia ministerstva vnútra zaznelo, že vlani celkový počet trestných činov v Rusku oproti predminulému roku klesol o 1,9 percenta, pričom počet ťažkých a obzvlášť ťažkých zločinov klesol o 4,1 percenta. Celkový pokles však nevylučuje rast počtu zločinov v jednotlivých kategóriách a v jednotlivých regiónoch.
Autori správy poukazujú predovšetkým na výrazný rast počtu vrážd a pokusov o vraždy v regiónoch, nachádzajúcich sa blízko vojnovej zóny: V Belgorodskej oblasti počet vrážd a pokusov o vraždu oproti roku 2021 stúpol z 52 na 102, v Kurskej oblasti z 58 na 89. Rast ale autori zaznamenali aj vo vzdialených regiónoch: v Tambovskej oblasti počet vrážd a pokusov o vraždu vzrástol z 26 na 44, v Kirovskej z 45 na 62, v Burjatsku zo 134 na 177 a v Moskve z 269 na 413.
Autori správy jav skúmali aj z hľadiska skúsenosti krajín, ktoré v rôznom období sa zúčastnili ozbrojených konfliktov a zažili aj rast pouličného, domáceho a policajného násilia. Zo správy vyplýva, že pouličné a policajné násilie možno očakávať nie priamo počas vojny, ale po jej skončení. Napríklad výskum v USA ukázal, že policajti, ktorí sa zúčastnili bojov, častejšie siahali po strelných zbraniach.
