Zdôraznil, že približne polovica pacientov by mohla byť diagnostikovaná skôr, keby s problémami nezostávali doma.
"Ochorenie nie je akútne, nie je rýchle, to znamená, že príznaky a nárast ťažkostí je pozvoľný. Keď k tomu pripočítate aj skutočnosť, že nejde o časté ochorenie a pacienti často zostávajú s rôznymi ťažkosťami dlho doma, tak vieme, že takmer pri polovici pacientov by mohlo byť ochorenie diagnostikované skôr," skonštatoval Hájek. Problémom pri včasnej diagnostike je tiež podľa neho fakt, že pacienti často "rotujú" v ambulanciách viacerých odborníkov bez určenia správnej diagnózy.
Ozrejmil, že mnohopočetný myelóm vzniká v bunkách kostnej drene, teda vo vnútri kostí, kde sa rakovinové bunky hromadia a môžu spôsobovať vážne zdravotné problémy. "Napríklad rozožierajú kosť, čo súčasne bolí, vznikajú pri tom zlomeniny, a je to najtypickejší a najčastejší prvý príznak ochorenia. Netreba si to pliesť s obyčajnou bolesťou chrbta, avšak keď má niekto dlhodobé zosilňujúce bolesti v jednom alebo na viacerých miestach, presne to môže byť znakom diagnózy," priblížil Hájek.
Dodal, že niektorí pacienti môžu mať tiež problémy s obličkami, pretože myelómové bunky tvoria bielkovinu, ktorá ich upcháva. Medzi ďalšie časté príznaky ochorenia patria aj chudokrvnosť nechutenstvo, únava, závraty, dýchavičnosť alebo opakované infekcie.
Neskoršia diagnostika ochorenia podľa jeho slov nemá súvis s prognózou, môže však súvisieť s kvalitou života pacienta. Cieľom liečby je dostať ochorenie pod kontrolu, dosiahnuť jeho remisiu a zlepšiť kvalitu života pacienta. "Vieme, že desať až 15 percent pacientov je už nepochybne vyliečiteľných a bude ich pribúdať, pokiaľ budeme aplikovať moderné lieky, ktoré dnes máme k dispozícii," doplnil Hájek.
Mnohopočetný myelóm sa najčastejšie diagnostikuje po 65. roku života, pričom čoraz viac postihuje aj mladšie generácie. Na Slovensku každý rok odborníci diagnostikujú približne 300 nových prípadov.
