Predaje áut v Európe ďalej klesali, a to medziročne o šesť percent na nové historické minimum tesne pod 13 miliónov automobilov. Hoci najväčšie prírastky v exporte z Európy smerovali na americký a čínsky trh, silne rástli aj exporty do viacerých krajín bývalého Sovietskeho zväzu - ako Uzbekistan o 125 %, Azerbajdžan o 162 %, Tadžikistan o 226 %, Gruzínsko o 252 %,ale aj do Bieloruska o 347 %, Kazachstanu o 462 %, Arménska o 878 % a Kirgizska o 4836 %.
"Pri krajinách s historicky silnými väzbami na Rusko je pritom pomerne veľká pravdepodobnosť, že zvýšené dovozy áut z EÚ mohli byť z nemalej časti motivované obchádzaním sankcií uvalených na Rusko, a dovezené autá nakoniec končili u ruských zákazníkov," poznamenal Koršňák.
Rozdielny trend produkcie minulý rok podľa dát vykázali aj Česko a Slovensko. Kým v Česku sa produkcia medziročne zvýšila o desať percent na 1,2 milióna áut, na Slovensku podľa prvotných odhadov ľahko klesla o tri percentá na rovný milión áut. V krajinách Vyšehradskej štvorky, Rumunska a Slovinska, sa minulý rok vyrobilo 3,7 milióna áut, čo predstavuje takmer pol milióna viac ako v Nemecku.
"Keďže týchto šesť krajín je porovnateľných s Nemeckom aj počtom obyvateľov, i produkcia áut na 1000 obyvateľov tu bola v priemere podobná ako v Nemecku. Kľúčovými producentami áut v regióne strednej Európy sú stále najmä Česko a Slovensko, kde sa vyrobia takmer dve z troch áut vyrobených v regióne" uzavrel Koršňák.
