Necíti nenávisť
Otec Igor neodsudzuje ani inštruktora Vladimíra, ktorý celé nešťastie spôsobil. „To, či ho odsúdia, Mišku na nohy nepostaví. Ja ho neodsudzujem, ale zodpovední za to, čo sa stalo, musia byť odsúdení, aby sme pre Mišku a jej budúcnosť niečo vybojovali. Ale to sú ešte veci, ktoré nechám na súdy. Ešte im verím, ale keď ma sklamú, potom budem riešiť,“ zamyslí sa Igor, ktorý má vlastný názor aj na rektorku akadémie Luciu Kurilovskú, ktorá stále zotrváva vo funkcii. „Či pochybila škola, neviem, budeme to riešiť, takže rektorku nemám prečo nenávidieť. To, že či má odstúpiť, alebo nemá odstúpiť, to je na nej. Ja mám na to trošku iný názor,“ priznáva.
Prejde 340 km denne
S Miškou má otec podľa vlastných slov vzťah ako dve osy. Povahu má z veľkej časti po ňom. „Manželke volala kedykoľvek, ale mne kvôli dvom veciam. Že jej došli dáta, alebo nemala peniaze,“ smeje sa Igor, ktorý odšoféruje denne 340 kilometrov. „Za Miškou chodíme aj vtedy, keď idem do nočnej a platím to zo svojho. Pomáhajú mi obyčajní ľudia, tí mi prispievajú, až sa mi to zdá zvláštne. Tí, čo by mali, zatiaľ nerobia nič,“ povzdychne si otec.
Doma už všetko pripravil na príchod milovanej dcéry. „Prerábam, snažím sa, kupujem, čo bude potrebovať. Všetko za svoje, nebudem čakať na nejakú poisťovňu a naháňať niekoho. Na obyčajné držadlo na posteľ je čakačka 15 týždňov,“ neveriacky krúti hlavou Igor s tým, že najradšej by boli, keby už bola Miška doma. Napriek tomu, že škola otvorila pre Mišku transparentný účet, rodina zakladá pre ňu nadáciu.
