Jorge Mario Bergoglio sa narodil 17. decembra 1936 v Buenos Aires ako najstaršie dieťa talianskych prisťahovalcov. Otec pracoval na železnici a matka Regina sa starala doma o päť detí. Všetky vychovávali k skromnosti, tolerancii a poriadkumilovnosti. Budúci pápež bol odmalička hlavička, plynule ovládal nielen španielčinu, ale i taliančinu, spoločnosť mu robili kvantá kníh, a hoci sa zaujímal aj o filozofiu či psychológiu, rozhodol sa pre štúdium na chemickej priemyslovke.
Robil vyhadzovača
Počas strednej školy dokonca pracoval ako vyhadzovač v nočnom klube a po maturite sa rozhodol rozšíriť si vedomosti o chémii na vysokej škole. Hoci inklinoval k vede, Kristovo volanie bolo silnejšie, a tak v roku 1958 vstúpil do seminára a potom sa pridal k Jezuitom. Kňazskú vysviacku prijal v roku 1969, neskôr vyučoval teológiu a pôsobil tiež ako argentínsky provinciál jezuitov. V roku 1986 si v Nemecku dokončil doktorát z teológie a šesť rokov na to ho vymenovali za pomocného biskupa v Buenos Aires.
Nástupca
S príchodom nového milénia sa ujal funkcie arcibiskupa a o rok na to ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za kardinála. Na nič sa nehral, nežil v prepychovej haciende, ale v malom byte a do práce ho nevozilo luxusné auto, ale obyčajné metro. Lesk bohatstva mu bol vždy proti srsti. Keď sa po náhlom odstúpení Benedikta XVI. 12. marca 2013 začalo konkláve, Bergoglio nebol žiadnym nováčikom. Už v predchádzajúcom konkláve po smrti pápeža Jána Pavla II. bol považovaný za silného favorita a v kuloároch sa povrávalo, že skončil hneď za novozvoleným Benediktom XVI. Bergoglia zvolili po piatej voľbe a biely dym stúpajúci z komína Sixtínskej kaplnky odštartoval jeho nezvyčajnú cestu 266. pápeža.
Bez prepychu
Úradu sa pápež František ujal 19. marca 2013 slávnostnou svätou omšou na Námestí svätého Petra vo Vatikáne. Stal sa prvým pápežom pochádzajúcim z amerického svetadielu a po viac ako 1270 rokoch tiež preťal líniu úradujúcich pápežov narodených v Európe. Svetu bolo sympatické, že hneď na začiatku radikálne odmietol všetok luxus, ktorý mu ako pontifikovi prináležal. Žiadne okázalé červené pápežské topánky a zlatom vykladané rúcha. Žiadny pápežský trón, ale úplne obyčajné kreslo. Na krku nenosil honosný šperk v tvare kríža, ale úplne obyčajný, z dreva. A čo robilo ochranke najväčšie vrásky na čele, zo začiatku odmietal využívať nepriestrelný papamobil.
Pápež z Instagramu
„Je jediným jasným a odvážnym hlasom, ktorý hovorí o veciach tak, ako sú. Nemá strach a nehľadá potlesk ľudí. Koná ako svätý Pavol, ktorý hlásal jasným spôsobom vhod aj nevhod,“ povedal o pápežovi jeho blízky spolupracovník arcibiskup Georg Gänswein. Isté je, že hoci pápež František učenie katolíckej cirkvi nemení, rozhodne ju nabáda, aby zmenila zastaralú optiku, akou pristupuje k mnohým problémom. Sám sa nových vecí nebojí, aktívne pôsobí aj na sociálnych sieťach, nahral dokonca pop-rockový album a ako zatiaľ jediný pápež sa ocitol na titulke magazínu Rolling Stone. Televíziu však nepozerá, a to od 15. júna 1990, keď to sľúbil Panne Márii. Má rád Pána prsteňov a vraj výborne varí.
