V minulom volebnom období sa krátko pred voľbami schvaľovali trináste dôchodky. Nehrozí niečo podobné z vašej strany?
Nehrozí. Tiež si viem predstaviť, že by sme s takýmto niečím prišli. Ale vtedy tam Robert Fico nemal na tie trináste dôchodky v rozpočte ani euro. Keď sme prebrali vládu, sám pán exminister Kamenický povedal, že my sme vám na to nenechali peniaze, takže nebolo to z čoho vyplatiť. Cez to všetko sme dali 600 miliónov tým dôchodcom na tie trinásty dôchodok, a dokonca sme išli tak ďaleko, že sme teraz spravili aj štrnásty dôchodok a tam sme dali 200 miliónov. My o tom nekecáme, ale my to robíme.
Igor Matovič navrhol zníženie platov poslancov na úroveň priemernej mzdy – s týmto súhlasíte?
Niektorí poslanci by si naozaj zaslúžili len tých 1 200 euro. Niektorí poslanci by si nezaslúžili ani jedno jediné euro, a niektorí poslanci by si nezaslúžili sedieť v Národnej rade, ale niekde inde. Ale máme tu aj poslancov, ktorí by si možno zaslúžili štvornásobok terajšieho platu. Takže je to veľmi individuálne. Ale teraz v tomto čase tesne pred voľbami s týmto prichádzať, to vnímam ako nešťastné riešenie.
Emócie vzbudzuje aj možnosť, že sa zakáže predaj v nedeľu. Aké je stanovisko Sme rodina k tomuto zákonu?
Principiálne, vo všetkých kultúrno-etických otázkach máme zelenú kartu a voľné hlasovanie. Každý sa môže rozhodnúť podľa toho, ako to cíti. Keď sa pýtate mňa ako osoby, ja by som hľadal nejaký taký kompromis, nech je to povedzme od rána do takej pätnástej-šestnástej zavreté, a potom nech sa všetko otvorí. Tým pádom je vlk sýty a nejak to prežijeme.
Ale keď sa ma pýtate, či by som teraz za to hlasoval, tak vám poviem nie, pretože teraz sme v ťažkej ekonomickej situácii, ľudia sú na tom finančne veľmi zle, všetko sa predražilo, a ekonomika potrebuje stimuly a potrebuje prežiť po ťažkých dvoch rokoch covidu, po energetickej kríze, po všetkých nárastoch vstupov. Keby sme teraz zakázali nedeľný predaj, tak môže obchodníkom vypadnúť 8 až 10 % tržieb. A to sa nedá prežiť. Takže buďme normálni – počkajme si na dobré časy, a vtedy robme tieto kroky. Ale teraz tie dobré časy určite nie sú. Takže keby som ja mal teraz hlasovať, nezahlasujem za vytvorenie voľných nediel.
Hlasovať sa bude aj o vzniku ministerstva športu, ktoré plánujete podporiť. Je v poriadku zaviazať budúcu vládu k takýmto veľkým krokom?
My máme v programe strany vznik ministerstva cestovného ruchu a športu. Keď teraz budeme kampaňovať, určite tento náš návrh predstavíme, a chceli by sme, aby sa to schválilo po voľbách do NR SR. Nová vláda sa rozhodne, či áno alebo nie, a uvidíme, či budeme v koalícii, alebo nie. Ale keďže s tým prichádza teraz dopredu pán Taraba, tak nemôžem hlasovať proti niečomu, čo mám v programe. Návrh pána poslanca Tarabu som ešte nevidel, ale prečítam si ho a pokiaľ to bude zmysluplné, prípadne to upravíme a dáme tam pozmeňujúci návrh, vylepšíme ho alebo prepracujeme, a potom zaňho zahlasujeme.
Veľký rozruch vzbudilo aj to, že neprešli niektoré zákony, ktoré mali byť prijaté na vyplatenie peňazí z Plánu obnovy. Celkovo ide o 1,7 miliardy eur. Vy ste tiež nehlasovali za dva z týchto zákonov. Prečo?
Preto, lebo si ministri nespravili svoju domácu úlohu. Keď chcete podporu v menšinovej vláde, tak musíte mať podporu poslancov. Všetci vedeli, a aj sme pánovi ministrovi, jednému aj druhému, odkázali, že musia dôjsť ku nám na klub a požiadať nás o podporu, a prípadne tie zákony nejakým spôsobom upraviť tak, aby sme našli nejakú spoločnú reč a konsenzus. Takisto to urobila SaS-ka so školským zákonom.
Rovnako mal dôjsť aj pán minister Karas – on si myslí, že stačí dôjsť až pri druhom čítaní, tak sme ho vyviedli z omylu. Bude to musieť upraviť. Vadilo nám tam, že v rámci míľniku si pani ministerka Kolíková strčila takú jednu trafiku pre pár vyvolených vybratých správcov, ktorí by mali monopol na celom Slovensku na všetky konkurzy a spravovanie týchto podnikov nad 10 miliónov. Toto pôjde pekne preč, vyhodíme to, a ten míľnik môže ísť. Nie je problém - pán minister to opravil a podporíme to.
Príde teda Slovensko o tých 1,7 miliardy alebo nie?
Nepríde. Na tejto schôdzi bude za to zahlasované.
Keď sa bavíme o parlamente a o tom, ako to teraz funguje, tak liberálni poslanci vás kritizujú, že ste nepodporili takéto zákony, ale podporili ste napríklad uznesenie o rodnom čísle pre trans-ľudí. Prečo niektoré zákony prechádzajú a niektoré nie?
Ešte raz. V kultúrno-etických otázkach je zelená karta a každý si môže hlasovať ako chce. Keď to vyšlo tak, že v tom parlamente to malo väčšinu, tak to prešlo. To je celé. Nič viac a nič menej vám k tomu nepoviem.
Slováci sa sťažujú na zdražovanie. Objektívne je stále vysoké, ťahajú to najmä ceny potravín, ktoré sú o 30 % vyššie ako minulý rok. Nemôžete s tým niečo robiť?
Samozrejme, že s tým chceme niečo robiť. To bude teraz najbližších možno 6-7 mesiacov najdôležitejšia téma, a buď táto vláda, alebo tá nová vláda, ktorá príde, to bude musieť vyriešiť. Vysoká cena potravín je spôsobená samozrejme vojnou na Ukrajine, infláciou a všetkým možným, je to zhluk viacerých aspektov, ktoré vytvorili tlak na zvyšovanie týchto cien.
Náš predseda výboru pre životné prostredia a pôdohospodárstvo pán Karahuta veľakrát navrhoval riešenia, ale boli odmietnuté našimi koaličnými partnermi, tak nám to neprešlo. Ja si myslím, že to je taký komplex. Riešenie by sme našli ak spojíme celý ten reťazec – výrobu, obchod a vládu. A teraz vysvetlím, čo by mal kto urobiť.
Vláda by mohla znížiť DPH na 5 % na určité základné potraviny a na nejaké obmedzené obdobie, na rok, na dva, podľa toho, ako to bude potrebné. Potom tu je obchod, ktorý by na tom nemal profitovať, lebo zbytočne znížite DPH, ak si ju celú nechá obchodník. Reťazce by sa mali zaviazať, že nebudú mať 8 % profit, ako je to na Slovensku, ale pôjdu na 2 %, ako majú v západnej Európe. Aspoň na tieto základné potraviny.
A potom tu sú výrobcovia, ktorí by mali tiež určitým spôsobom prispieť do toho spoločného koláča zníženia cien – možno by mali urobiť nejakú reštrukturalizáciu alebo optimalizáciu svojich nákladov, a zároveň by mohli dostať pomoc zo strany štátu, cez ministerstvo financií a ministerstvo hospodárstva – s lacnejšou elektrickou energiou, napríklad pekári pri výrobe rožkov, chleba. Plus oni majú napríklad veľké zaťaženie ceny práce, keď robia v nedeľu alebo v noci. Tie príplatky by im mohol na určitú dobu dotovať štát povedzme cez ministerstvo práce a sociálnych vecí. A toto keď dáme dokopy, tak by sme vedeli potlačiť tie ceny potravín.
Celé to však vyzerá ako komplikovaná schéma. Dá sa to ešte vôbec stihnúť do volieb?
Myslím si, že do volieb sa to stihnúť už nedá. Ale treba začať, lebo to je nejaký proces.
Ste spokojný s tým, ako sa vám za posledné tri roky vládlo?
My sme v tomto konzistentní, sme normálni a chováme sa naozaj normálne. My sme nikdy nenapádali našich koaličných partnerov. Ja nikdy neosočujem ani opozičných politikov, nenadávam im, nejdem do súkromných záležitostí, nevyťahujem ich osobný život pri nejakom politickom boji alebo nejakej konfrontácii alebo pri dueli.
Ja si myslím, že opozičnému, alebo aj koaličnému politikovi môžem vyčítať prácu alebo systém politiky, alebo môžeme sa prieť o tom, že on chce ísť na západ, ja chcem ísť na východ, alebo naopak, ja chcem ísť na juh a on na sever, ja chcem dodať zbrane a on nechce, o tomto je legitímne sa baviť. Ale aby som vyťahoval jeho osobné veci a začal ho zosmiešňovať a nadávať mu, no tak to určite nie. A takto som sa správal aj v tej koalícii. Preto som nikdy nemal problém s Igorom Matovičom, lebo som po nejakej našej názorovej nezhode nezišiel dole k novinárom a nezačal som naňho kydať, alebo nenapísal som naňho status. Tak on to nerobil ani voči mne. To je normálne, že som sa takto choval.
Ale ja som to nerobil ani voči Robertovi Ficovi. Nemusím s ním samozrejme súhlasiť, ale ja si myslím, že politika sa má robiť normálne. A takto keď sa budete správať či v koalícii, alebo v opozícii, tak máte dvere otvorené všade a mne prechádzajú zákony preto, lebo sa viem s každým rozprávať. Lebo keď niekoho dourážate, tak si s ním neviete sadnúť. A ja môžem ísť naozaj požiadať podporu celé politické spektrum. Preto hnutiu Sme rodina prechádzajú zákony v parlamente.
Neliezol vám posledné roky niekedy na nervy Igor Matovič svojimi návrhmi, ktoré zo dňa na deň predkladal do parlamentu?
Každý má právo predkladať zákony zo dňa na deň, keď chce, alebo z mesiaca na mesiac, alebo z roka na rok. To je každého legitímne právo, pokiaľ je to v rámci legislatívy dovolené, tak nemôžem to napádať. Je to proste jeho štýl politiky, a ja to nebudem komentovať. Nech si názor na to urobia jeho voliči, sympatizanti alebo oponenti, ale prečo by som to mal robiť ja?
Je tento štýl politiky prekážkou na to, aby ste s ním v budúcnosti ešte vládli?
Ja nemám problém vládnuť s nikým, kto splní tri body našich podmienok, a ja vám ich môžem vymenovať. Lebo keď vylúčim každého, tak sa nedostaneme nikam. Prvý bod je, že strany budú ochotné zapracovať naše podmienky, alebo program do programového vyhlásenia vlády, druhý bod je ten, že budú mať vyriešenú otázku holokaustu, Tisovho režimu a pohľad na SNP, to je veľmi dôležité, a tretí bod je ukotvenie Slovenska v Európe. To je pre nás veľmi dôležité. A keď toto splní hociktorá strana, tak sme ochotní s ňou rokovať a ísť do koalície. Keď toto splní pán Matovič, tak s pánom Matovičom, keď toto splní pán Pellegrini, tak s pánom Pellegrinim.
Zámerne nehovoríte pána Fica?
Ale nerozumiete ma? Teraz som vám povedal tri veci, a môžem odpovedať aj na pána Fica. Ja pána Fica dnes v tomto trojuholníku nevidím, takže si to neviem predstaviť.
Takže sa stotožňujete s tým názorom, ktorý vyslovil pán Milan Krajniak, váš minister práce, ktorý povedal, že asi toho Roberta Fica vylúčite.
Ja som vám to teraz vysvetlil, tak sa v tom nemotajme. Ja som dosť jasne povedal: Tu sú tri veci, kto sa tam zmestí, ten tam bude, a hotovo.
Pamätám si, keď sme sa rozprávali po voľbách 2020, tak ste mi hovorili, že všetci tvrdili, že pôjdete do tej koalície so Smerom, a nešli ste.
Nešiel som. V roku 2016 stále hovorili, že idem s Ficom a že som trójsky kôň Roberta Fica. Nešiel som s ním. V roku 2020 to tiež všetci hovorili, nešiel som s ním. Koľkokrát sa ešte musím dostať do parlamentu, aby som už túto otázku nedostal?
Prekáža vám pri Robertovi Ficovi najviac to, ako sa stavia k zahraničnopolitickému ukotveniu Slovenska?
Mne neprekáža Robert Fico konkrétne ako osoba, ako sa stavia. Rovnako sa k tomu stavia Romana Tabák, rovnako sa k tomu stavia Republika, možno Tarabovci, ĽSNS. Ale to je ich právo, ja to nebudem napádať, to je ich sväté právo mať iný názor. Keby sme mali všetci rovnaký, tak sme v jednej strane. Ja len hovorím, že tu sme my, a máme tieto tri body. Takže kto sa zmestí do toho nášho trojuholníka, s tým sme ochotní rozprávať a vládnuť.
Zdá sa, že po voľbách bude prioritná aj otázka vyriešenia generálnej prokuratúry a paragrafu 363. Trváte na tom, že odmietate zmenu tohto paragrafu?
Treba si uvedomiť jednu vec. Nerobme z paragrafu 363 strašiak. Zaviedol ho tu Daniel Lipšic pred 17 alebo 18 rokmi. Doteraz ten paragraf nebol problém. Keď ten paragraf dostala vaša kolegyňa pani Tódová, nikto nerozprával...
Tu by som vás opravil, lebo tam jej bolo zrušené obvinenie z krajskej prokuratúry.
Nechajte ma dohovoriť. To je jedno, Dostala ho, bolo zrušené, nikto sa nerozčuľoval. Keď to dostal pán Grendel, nikto sa nad tým nepozastavil a nerozprával o tom. Keď to dostal pán Klimek, nikto sa nad tým nepozastavil. Ale keď to dostane pán Pčolinský, alebo pán Haščák, tak ´ježišikriste, to musíme okamžite zrušiť ten paragraf 363´. Ja vám niečo poviem. Paragraf 363 by sa nikdy nemusel použiť, pokiaľ by orgány činné v trestnom konaní robili svoju prácu tak, že by nenadužívali zákon, nezneužívali ho alebo že by neupreli nejaké právo obvinenej osobe.
To je len opravný prostriedok. A teraz si môžeme zobrať napríklad pána Haščáka. Veď sa mu musel minister spravodlivosti na hanbu sveta ospravedlniť za to, že boli porušené práva. A rozhodol o tom Ústavný súd, Najvyšší súd a ešte dokonca Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Veď to je na hanbu sveta. To znamená, že len potvrdili to, že pán generálny prokurátor správne rozhodol pri tejto 363-jke. Môžme hovoriť aj o pánovi Pčolinskom, našom nominantovi na SIS.
Tieto vaše postoje poznám, len sa pýtam, či to bude dôležité aj pre budúcu vládu.
Nechajte ma dohovoriť, lebo už ste nastolili túto tému a je to veľmi podstatné. Pánovi Pčolinskému boli porušené práva, odmietol to Špecializovaný trestný súd, a Najvyšší súd toto rozhodnutie potvrdil. Prečo novinári nehovoria o tom, že o 363-ku požiadal pán Krajmer – dostal? Nedostal. Pán Hraško dostal tú 363-ku? Nedostal. Požiadal o to pán bývalý policajný prezident Gašpar – dostal tú 363-ku? Nedostal. Požiadala o to pani Jankovská – dostala 363-ku? Nedostala.
A takto môžem povedať ešte ďalších 20 nominantov pána Fica, ktorí boli trestne stíhaní a veľa z nich už aj dostalo spravodlivý trest. Takže nedémonizujme tú 363-jku. Je to správny inštitút. Pán redaktor, predstavte si jednu vec. Predstavte si, že ja si zmyslím a poviem, že vy beriete 20-tisíc úplatok za to, aby ste stáli na strane dajme tomu Progresívcov, aby ste hanobili opozíciu, aby ste kopali do Fica, do Kollára a neviem do koho. Poviem, že ste zobrali 20-tisíc, a vás strčia na pol roka do basy. A všetci vám potom budeme rozprávať, že však vydržte to tam v tej base, však vy sa budete môcť oslobodiť, veď sa obhájite na súde, keď ste to nezobrali – však keď nie ste vinný, tak počkajte si na súd. No tak čo by ste urobili? Okamžite by ste využili ten inštitút 363-ky. To je normálne preboha živého.
Čiže z týchto vašich slov vyplýva, že pokiaľ bude Sme rodina v budúcej vláde, tak na 363-ku sa siahať nebude.
Určite, nedovolím na to siahnuť.
Riešili ste už aj kandidátku do parlamentných volieb? Bude na nej napríklad pán Martin Borguľa alebo pán Vladimír Pčolinský?
Neriešil som. Pán Vladimír Pčolinský nebol ani predtým, ani v prvých voľbách, ani v druhých, tak nemám pocit, že by mal byť teraz v týchto. Ale môžem povedať, že principiálne rátam s poslancami Národnej rady, ktorých teraz mám v Národnej rade. Osvedčili sa dve volebné obdobia za sebou, takže určite s nimi počítam, potom počítame samozrejme s nejakými krajskými alebo okresnými predsedami, počítame s nejakými primátormi, ktorí pôjdu cez nás s takou samosprávnou platformou, a to je asi tak všetko. Myslím si, že ľudia vedia, čo môžu od nás očakávať.
Ja keď raz niečo poviem, tak to dodržím, keď už raz niečo sľúbim, tak to splním. My sme prakticky celý náš program splnili. Nepodarilo sa mi do plnej výšky urobiť len jednu jedinú vec, a to je exekučná amnestia. Ale urobili sme ju na Sociálnej poisťovni. Teraz nám to bohužiaľ vlastní kolegovia v koalícii zarezali, keď sme chceli urobiť exekučnú amnestiu aj v „zdravotke“. Nepodarilo sa to, no pevne verím, že v novej vláde to urobíme.
