Zaostávame vo veľkosti trhu, problematickou oblasťou je infraštruktúra, ale aj korupcia. Prečo je Slovensko podľa odborníkov na chvoste rebríčka a čo robiť, aby sa nožnice rozdielov nezväčšovali čoraz viac?!
Slovenské regióny a ich konkurencieschopnosť sú v rámci EÚ na katastrofálnej úrovni. Horšie ako Slovensko dopadli len Chorvátsko, Grécko, Bulharsko a Rumunsko. „Zo slovenských regiónov je na tom najslabšie východné Slovensko, ktoré skončilo na 193. priečke z 234 regiónov EÚ,“ píše sa v správe EK. Index hodnotil viacero ukazovateľov, od výkonu ekonomiky, podnikateľských prieskumov cez kvalitu zdravotníctva, ciest až po vzdelávanie. Jeho posledné vydanie však vychádza z údajov pre rok 2019, hovorí teda o stave pred vypuknutím pandémie a vojny na Ukrajine.
Čo nás radí k najhorším
Pod zlý výsledok Slovenska sa podpísala v prvom rade veľkosť trhu. „Hodnotí sa tu fakt, že slovenské regióny majú málo obyvateľov, nízky HDP a málo disponibilného príjmu na hlavu. Oproti roku 2016 ide o zhoršenie o takmer desať bodov,“ uvádza správa. Druhým kameňom úrazu u nás je infraštruktúra, kde sa hodnotí kvalita ciest, železníc a dostupnosť letov.
„Nízke skóre Slovensko získalo aj v kategórii inštitúcií. V tejto kategórii sa hodnotí úroveň korupcie, kvalita súdneho systému, ale aj digitalizácie štátnej správy,“ vysvetľujú odborníci hodnotenie s tým, že geografická vzdialenosť východu od centra - Bratislava - Viedeň - Brno - je veľká nevýhoda, ktorá sa nedá „riešiť“ dotáciami. „Druhou skupinou dôvodov je nízka miera decentralizácie, štát sa snaží všetko ukontrolovať práve z Bratislavy. Nevzniká tak priestor na vznik špeciálnych ekonomických zón, ktoré by v regiónoch mohli pritiahnuť aj kapitál aj šikovných ľudí,“ hovorí ekonóm INESS Radovan Ďurana.
