Na čas Bratislavskej lýry si zrejme dobre pamätáte. Inscenácia Zlatá lýra je pre vás asi nostalgické déjà vu...
Som z generácie, ktorá Bratislavskú lýru s napätím sledovala, bola to veľká udalosť. Dokonca sa chodievalo k susedom a rodiny pozerali spolu televízne prenosy. Do roku 1972 bolo vysielanie čiernobiele a aj v inscenácii to tak máme. Potom prišlo farebné vysielanie. Naša Zlatá Lýra nie je iba o Bratislavskej lýre, ale aj o dobe, v ktorej vznikla a existovala. Prvý ročník bol v roku 1966, o jej vznik sa zaslúžili Pavol Zelenay a Ján Siváček, dvaja nadšenci, ktorí si povedali, že by bolo dobre mať v Bratislave nejaký festival. Nakoniec z Lýry vybudovali renomované podujatie, na ktoré sa veľmi tešili aj zahraniční účastníci. My máme v inscenácii celé politické pozadie až do roku 1989. Posledný ročník bol v roku 1996, ale to už bol úplne iný festival. Lýra bola hlavne autorská súťaž, interpret musel podať výborný výkon, ale súťažili predovšetkým autori hudby a textu. Predsedom poroty bol napríklad aj vážený hudobný skladateľ Eugen Suchoň.
Na čo sa môžu diváci tešiť?
Proces prípravy bol náročný, v inscenácii zaznie až 24 pesničiek. Každý z nás spieva dve pesničky, ja s Danou Kuffelovou pieseň Marthy a Teny Elefteriadu To všetko bolo včera, s ktorou vyhrali bronzovú lýru v roku 1970 a pieseň Evy Mázikovej Krédo z roku 1972. Keď mi režisér povedal, že budem spievať Krédo, vôbec som sa ho nemusela učiť, lebo ju viem celú spamäti.
Okrem týchto dvoch ešte hráte aj Joan Baez. Vystúpila na BL v júni 1989 a udial sa tam vtedy škandál.
Máme tam celý ten príbeh. Vystúpila v priamom prenose na javisko, predstavila sa, že je Joan Baez z Ameriky a teší sa, lebo je rada všade tam, kde sa bojuje za slobodu. Vytiahla papier a lámanou slovenčinou prečítala, že zdraví priateľov z Charty 77 a Alexandra Dubčeka a Václava Havla. Toho tam dokonca prepašovala do sály ako nosiča gitary. Všetci tajní z toho šaleli a keď pozvala na javisko pesničkára Ivana Hoffmana a začali hrať, vypli všetky mikrofóny a tuším aj svetlá.
Absolvovali ste nejakú špeciálnu prípravu na túto inscenáciu?
Snažila som sa naštudovať si o Lýre všetko dostupné a dozvedela som sa veľa zaujímavých faktov. Peter Hledík natočil výborný dokumentárny seriál a tam bolo pekne vidno, ako to fungovalo. Často sa stávalo, že usporiadatelia nemali dosť prostriedkov na honoráre pre zahraničných hostí, ale oni prišli i tak. Chceli vidieť, aký je život za železnou oponou a potešili sa darčekom, ktoré tu dostali. Väčšinou to bola valaška a slivovica. Vraj keď prišla skupina Omega z Maďarska a doniesli tri kamióny techniky, naši len pozerali, lebo u nás také ozvučenie, osvetlenie a nástroje nemal nikto. Dostala som sa ku knihe Ivana Szabóa Bratislavská lýra. Je to cenná kronika festivalu s množstvom fotografií všetkých hviezd, ktoré sa tu objavili. Fotografie nie sú len z oficiálnej časti festivalu, ale aj z večerných žúrov, vidno tam spevákov pri víne, pri tancovačkách. Napríklad je tam fotka z V-klubu, ktorá zachytáva Martu Kubišovú a Helenu Vondráčkovú, ako na pleciach chlapcov spievajú O, Bejby, bejby. Pri príprave inscenácie sme mali špeciálnu prípravu s hlasovou pedagogičkou aj choreografické nácviky. Je to dosť náročné. Sama som zvedavá, ako budú ľudia reagovať, ale určite to bude veľmi zaujímavá inscenácia.
