Keď aktuálne bežala Lýra, mali ste obľúbeného speváka?
Keď súťaž vznikla, mala som šesť rokov. Pieseň Krédo som si preto zapamätala tak dobre, že v časopisoch vtedy uverejňovali texty a noty pesničiek z Bratislavskej lýry. Vďaka tomu sme všetci pesničky dobre ovládali a vedeli ich zaspievať. Nepamätám si, že by som niekomu konkrétnemu fandila. Mala som vždy, a dodnes mám veľmi rada pesničky Jany Kocianovej. Ona bola moja veľká srdcovka. Marta Kubišová je u mňa na piedestále, nielen pre svoj talent, ale pre to všetko, čím si prešla. V šesťdesiatom ôsmom bola na vrchole a potom dvadsať rokov nesmela spievať. Na svojich šansónových koncertoch spievam jej Lampu a keby som mala viac času, tak by som prespievala aj iné jej piesne. Keď sa objavila Marika Gombitová s Modusom a ich Úsmev, všetci sme boli z toho vo vytržení. Boli sme mladí a oni priniesli veľký hit. A ešte som mala rada Roba Grigorova. Bol iný, rebel. A, samozrejme, Karel Černoch, veľa jeho pesničiek sa mi páči.
Nie je škoda, že dnes neexistuje podobná súťaž?
Veru je, lebo všetky súťaže, ktoré dnes sú, sú iba súťaže interpretov. Ľudia to vlastne prestali rozlišovať. Nie každý spevák je autor. A pieseň je dobrá aj vďaka autorovi hudby a textu. Počas lýry boli autori naozaj na vysokej úrovni, mnohé piesne boli skvelé a stali sa hitmi.
V inscenácii sa objavia aj rôzne pripomienky doby, aj štátna bezpečnosť, aj cenzúra pesničkových textov. Ako na to reagujú mladí kolegovia, ktorí to nezažili?
Sú z toho otrasení, neveria, že to tak skutočne bolo. Budú aj videá, dokonca je tam zakomponovaný aj Husákov prejav. Zábavná je aj časť, keď nám jedna súdružka robí prednášku, čo má mať spevák oblečené. Žiadne rifle, pekné účesy, vyleštené topánky, ženy musia mať podprsenku, na spevácku súťaž v žiadnom prípade bez nej! To všetko je z dobových dokumentov. Veľa informácií autorom poskytli pamätníci, porozprávali veľa historiek, ktoré použili pri tvorbe scenára.
Okrem herectva sa venujete aj šansónom. Máme na Slovensku aspoň autorov, ktorí dokážu napísať kvalitnú šansónovú pieseň?
Ja si hľadám nové piesne do repertoáru najmä v zahraničnej produkcii a dávam si k nim robiť slovenský text. Lebo lepšie sa mi spieva v slovenčine a v šansóne je dôležité, aby som odovzdala emóciu a posolstvo.
