Koniec po piatich krokoch
Život jej obrátila naruby búračka v roku 2013. „Výsledkom boli zlomeniny stavcov, zápästia, pomliaždeniny kľúčnej kosti a predkolenia, natrhnutá slezina... Proste životný reset. Dokopy som sa dávala asi rok,“ spomína. Celý čas sa chystala na to, ako si obuje zase tenisky.
„Konečne prišiel ten čas, vybehla som s kamoškou na jedno futbalové ihrisko, ona si skúšala nové kopačky. Požičala mi ich, aby som vyskúšala, aké sú skvelé. Zaviazala som si preto šnúrky riadne natesno, jeden hlboký nádych a rozbehla som sa. Teda, spravila som asi päť krokov a bolo. Neviem to vysvetliť, ale proste to nešlo. A doteraz nejde,“ so zmierením povie mladá žena.
Bezmocnosti sa však rozhodla nepoddať a cez fašiangový program sa dostala k folklóru a ku gajdám. A nevšedného nástroja sa nepustila. „Počas tých desiatich rokov sme na Kostoľanoch vychovali už 5 gajdošiek. Všetky sú členkami Cechu slovenských gajdošov. Folklór a zvlášť ten náš, kostoliansky, gajdošský, mi prirástol k srdcu. Cítim že to chcem a aj musím robiť. Gajdošiek je na Slovensku ako šafranu. Aktívnych je možno desať a ja môžem s hrdosťou tvrdiť, že päť z nich je z malej zabudnutej gajdošskej dedinky Jedľové Kostoľany,“ zakončí.
