Podľa predloženého návrhu by sa do obdobia vzniku nároku na materské započítavali aj roky štúdia na strednej a vysokej škole, ak poistenka štúdiom získala príslušný stupeň vzdelania. Parlament už posunul novelu do druhého čítania a rozhodnúť by mal o nej na najbližšej schôdzi. Predkladatelia návrhu chcú vysokoškolsky vzdelaným ženám umožniť, aby ľahšie skĺbili rodičovstvo a pracovný život.
Vychádzajú tak v ústrety tej skupine matiek, ktorá podľa nich vzhľadom na chýbajúcu právnu úpravu nemala pre materstvo dostatočne priaznivé podmienky, pretože nemohla poberať materské po ukončení štúdia. „Vysokoškolsky vzdelaní ľudia podľa štatistík OECD zarábajú v priemere o 60 % viac ako ľudia s nižším dosiahnutým vzdelaním. Zároveň v prípade vysokoškolsky vzdelaných ľudí evidujeme najnižšiu mieru nezamestnanosti,“ uvádzajú predkladatelia novely zákona o sociálnom poistení.
Zákonodarcovia upozorňujú na nízke percento ekonomicky aktívnych žien – je ich len 48 %, v porovnaní s priemerom EÚ, ktorý sa pohybuje okolo 60 %. Pri tvorbe legislatívneho návrhu vychádzali z praxe, ktorá sa osvedčila napríklad v Česku, kde táto právna úprava už platí.
„Okrem iných faktorov spôsobuje odlev slovenských študentiek na české vysoké školy, čím naše hospodárstvo výrazne stráca,“ argumentujú poslanci za SaS. Špecifickou skupinou sú podľa nich doktorandky, ktoré svoje štúdium ukončujú vo vyššom veku, keďže trvá dlhší čas.