Veľká noc sa podľa kresťanských cirkví slávi prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Ak je spln hneď po prvom jarnom dni, môže Veľká noc pripadnúť ešte na koniec marca, väčšinou však pripadne na apríl. Už tradične sa v celej krajine na veľkonočný pondelok dodržiavajú ľudové zvyky.
„Veľkonočný pondelok je už mimo cirkevného kalendára, je to skôr ľudový zvyk, keď slobodní mládenci na západnom Slovensku šibali šibákmi dievčatá a na východnom Slovensku bol zvyk polievať dievčatá vodou,“ vraví etnologička Katarína Nádaská. Pripomína, že ide o zvyk pravdepodobne ešte z predkresťanského obdobia.
„Hovorí o sile prebúdzajcej sa jari, sile slobodných mládencov. Mladí muži, plní energie, sily, sexuality, prostredníctvom prútika, neskôr to bol šibák alebo korbáč, sa dotýkali jemne tela mladej slobodnej dievčiny. Dotkli sa rúk, aby robota ubúdala, bokov, aby porodila veľa zdravých detí, nôh, aby ich dievčina mala zdravé a nosili ju do tanca aj do práce,“ vraví Nádaská.
Na východnom Slovensku bola nositeľkou tejto symboliky zase čerstvá živá voda, ktorá má tie dievčatá skrášliť. Kým kraslica je maľované vajíčko, písanka bolo písané vajíčko. Dievčina, ktorej sa páčil nejaký mládenec, mu na vajíčko napísala symbolický veršík, ktorý mu prezradil, že ho dievčina nosí v srdci. „Keď mala dievčina dajme tomu 30 kúpačov alebo šibačov, tak len jeden, ktorý sa jej páčil, dostal písanku a ostatní dostali krásne maľované kraslice,“ vysvetľuje odborníčka na ľudové zvyky a tradície.
Kvetnatá nedeľa
- Kvetná nedeľa alebo Palmová nedeľa je pohyblivý kresťanský sviatok, ktorý pripadá na nedeľu pred Veľkou nocou a pripomína slávnostný príchod Ježiša do Jeruzalema.
- Názov sviatku je odvodený od kvetov, ktorými bývajú ozdobené chrámy. Rozdávajú sa veriacim počas bohoslužieb a majú pripomínať palmové vetvy, ktorými ľud vítal Ježiša
Zvyky na Slovensku:
- „U nás bol zvyk posväcovať vŕbové prútiky, tzv. bahniatka, ktoré si potom ľudia dávali na pole, aby pole bolo chránené pred nepriazňou počasia,“ vraví Nádaská.
