Veľkonočný týždeň sa začal uplynulou, tzv. kvetnou nedeľou. Sviatky Veľkej noci však každý rok slávia nielen veriaci, ale aj ľudia, ktorí majú radi tradície. Zaužívali sa aj ako sviatky jari. Ide zároveň o jediný zo sviatkov, ktorý nepripadá na konkrétny deň v roku a svätí ho aj cirkev. Veľká noc sa riadi podľa prírodných zákonov, presnejšie podľa splnu mesiaca.
Biela sobota
- Názov pochádza zrejme od bieleho rúcha neofytov, ktorí sú krstení pri veľkonočnej vigílii. Môže tiež pochádzať aj z ľudových zvykov veľkého upratovania a bielenia, ktoré sa konali pred nedeľou Zmŕtvychvstania.
Zvyky na Slovensku:
- „Gazdinky zvyčajne dopoludnia varili, piekli, mohli už v kuchyni chystať veľkonočné jedlá. Popoludní išla rodina k tzv. božiemu hrobu. To je zvyk, ktorý dodnes na vidieku pretrváva, aj v niektorých mestách. Je to improvizovaný boží hrob, symbolika toho, že Krista po skone na kríži dali do hrobu a všetko sa chystalo na večernú slávnosť svetla alebo vzkriesenia,“ vraví Nádaská. Začínalo sa po zotmení, keď sa oslavovalo zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, konali sa dlhšie obrady. Po nich prestal platiť pôst a začala sa veľkonočná nedeľa.
Veľkonočná nedeľa
- Tento sviatok predstavuje víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela.
- Oslava Veľkej noci bezprostredne trvá po celú veľkonočnú oktávu, no veľkonočné obdobie sa končí až 50. dňom slávnosťou Zoslania Ducha Svätého (Turíce). Špecifikom veľkonočnej omše je tzv. Sekvencia Victime Paschali laudes (Obeť svoju Veľkonočnú), ktorá sa prednáša spevom pred alelujovým veršom.
Zvyky na Slovensku:
- Skoro ráno dali gazdinky do košíka alkohol, víno, pálenku, vajíčka, šunku, klobásu, slaninu a išli si všetko dať posvätiť do kostola. Potom pripravili spoločné bohaté raňajky. „Keďže držali 40-dňový pôst, aby im mäso neuškodilo, zajedalo sa napríklad čerstvým chrenom alebo medvedím cesnakom. Potom nasledoval slávnostný obed, na ktorý sa v minulosti podávalo pečené kozliatko alebo upečené jahniatko.
