O osude Natálie rozhodla jej mama, ktorá mu, ako hovorí, 100 bodov na tému otcovstvo nepridelila. O zvyšok sa postarali približne rovnakým dielom Natália a jej nedávno zosnulý otec. Mali na seba telefónne čísla, ale stretávali sa len náhodne...
Vzťah Eriky Vincourekovej a režiséra sa začal v 70. rokoch v Slovenskej televízii. Ona bola strihačka, on režisér a spoznali sa počas dlhých hodín sedenia pri práci. „Občas povedal nejaký vtip a zdal sa mi iný v zmesi režisérov, ktorí rozprávajú, aká ste krásna s istým účelom. On toto nikdy nerobil,“ zaspomínala moderátorka exkluzívne pre Nový Čas. Jedného dňa ho stretla vo dverách a darovala mu dve hrušky. Večer ju prekvapil telegram so zvláštnym obsahom: „Dve hrušky sú viac ako jedno jablko. Adam.“ A súradnicami.
Po ich rozlúštení zistila, že ju pozýva na rande do jaskyne Driny. „Veľmi som ocenila jeho fantáziu. Stano však nebol ten, čo hovoril reálne vety, vždy bol vo svojom svete, mal akoby isté znaky autizmu a Natália je celá po ňom,“ ukáže rukou na dcéru. „Narodila sa v roku 1974, spolu sme teda boli asi 4 roky a potom sme sa dohodli, že sa s ňou nebude stretávať. Neprišiel do toho nik tretí, len som si všetko premietla v hlave a nedala som mu 100 bodov na tému otcovstvo,“ stručne zhrnie ich rozchod Erika.
