Minulý rok cirkev prijala zmeny, ktoré zmenili známe názvy sviatkov a prisvätí Veľkej noci. Stalo sa tak podľa Konferencie biskupov Slovenska preto, aby sa názvy priblížili výrazom z rímskej liturgickej knihy používanej pri rímskokatolíckych bohoslužbách Missale Romanum. Žiadny Veľký týždeň teda už nečakajte.
Svätý týždeň
Po novom sa od minulého roka volá Svätým týždňom. Kvetná nedeľa, ktorá je akousi vstupnou bránou do najväčších tajomstiev rímskokatolíckej viery, si svoj zaužívaný názov vyslúžila podľa kvetov, respektíve kvitnúcich ratolestí, ktorými bývajú vyzdobené v tento sviatočný deň chrámy a ktoré si veriaci nosia do kostolov na posvätenie. Bývajú to najmä bahniatka, no niekto nosí aj zlatý dážď či halúzky čerešní. Majú pripomínať palmové vetvy, ktorými jeruzalemský ľud vítal Ježiša. Aj preto sa názov tejto nedele zmenil na Palmovú.
Ani zelený ani veľký
Zelený štvrtok bol zasa odvodený zo starej nemčiny, ale tento preklad je nepresný, preto sa od minulého roka premenoval na Štvrtok svätého týždňa. Veľký piatok po novom nesie názov Piatok utrpenia pána, pretože tak sa tento významný deň volá v latinčine a pripomína utrpenie Ježiša Krista a jeho smrť na kríži. Zmene sa nevyhla ani Biela sobota, ktorej názov bol odvodený od obyčajov zažínania nového svetla. V cirkevných kruhoch od minulého roka nazýva Svätou sobotou. Najväčší kresťanský sviatok Veľkonočná nedeľa sa zmenil na Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania a tradičný Veľkonočný pondelok získal prozaický názov Pondelok vo Veľkonočnej oktáve.
Otázka zvyku
Nič sa však nebojte, posolstvo slávenia Veľkej noci a jednotlivých dní zostáva zachované. Zmeny sa udiali v snahe priblížiť sa čoraz podrobnejším prekladom, pretože tak ako všetko na svete aj výklad cudzieho jazyka a mení a prináša nové poznania. Kým si však na to zvykneme, bude nám to zrejme ešte pár rokov trvať.
