Matúš, ktorý si hovorí Yael, vraj šibal len jedenkrát. „Dedo je veľký fanúšik šibania a raz to so mnou skúsil. Pamätám si, že som sa od hanby tak rozplakal, že sme museli ísť hneď domov. Odvtedy som už nikdy šibať nebol. Aj keď ma lákala vidina peňazí, toto mi za ne nestálo, nevedel som sa prekonať,“ smeje sa a pokračuje.
„Veľkú noc mám rád, je to tradícia a čím som starší, tým si viac uvedomujem, aké dôležité je stretávať sa s celou rodinou, čo sa vždy práve v tomto čase snažíme dodržiavať. Beriem to aj z duchovného hľadiska, pretože sú to najväčšie sviatky v roku,“ hovorí spevák, ktorý je protestant. „Moja rodina je veľmi kresťansky založená, a tak je toto obdobie pre nás veľká vec, pretože zomrel Ježiš. Pamätám si, že ako dieťa som počas Veľkej noci chodil do kostola a to bol vždy hlavný bod každého dňa,“ spomína Matúš, ktorého so svojimi spomienkami dopĺňa Veronika.
„Keď som bola malá, mala som šibačku celkom rada, ale keď sme so sestrou trošku vyrástli, radšej sme sa odpratali niekam na chatu. Chalani totiž mali taký zvyk, že chodili šibať až do polnoci. Bolo únavné mať za jeden deň toľkých šibačov, ktorí nás oblievali kýblami studenej vody alebo nás vysprchovali vo vani. Rozčuľovalo ma, že keď sme mohli ísť na druhý deň šibať my dievčatá, nič nám za to nedali. Bolo nefér, že nás bili a ešte sme im za to museli aj niečo dať. Podobne ako Matúš sme chodievali do kostola a pamätám si, že tie omše bývali veľmi dlhé a trvali aj tri hodiny.“ Na aký najhorší zážitok si speváčka v súvislosti s Veľkou nocou spomína? „Keď mi sused strekol priamo do očí voňavku.“
Pôst nikdy nedržali
Matúš chodieval v detstve počas Veľkonočného pondelka do nefungujúceho kameňolomu. „Boli tam ukryté kraslice, niekedy aj peniaze, ktoré sme museli hľadať - bolo to super.“ Na slávnostne prestretom stole ani u jedného nechýba údené mäso. „To je asi taká typická klasika, ktorú musí mať na stole počas týchto sviatkov väčšina ľudí na Slovensku. K tomu máme radi zemiakový šalát a nesmiem zabudnúť na baránka, ktorého sme piekli vždy ešte ako deti. Teraz zvyknem pripravovať jarné žĺtkové rezy,“ hovorí Veronika. Matúš to má doma podobne.
„Údená šunka je tradícia. Moja mamina však vždy objaví nejaký nový špeciálny recept, ktorý je rozhodnutá predviesť.“ Štyridsaťdňový pôst nikdy držať neskúšali. „Ježiš nejedol tri týždne, lebo bol na púšti a niečomu odolával, a keď som v minulosti chodieval často do kostola a všetko som do hĺbky riešil, tak som nad tým dosť premýšľal. Nikdy som sa však neodhodlal niečoho sa na štyridsať dní vzdať. Mama s babkou mi to vždy zakazovali, že čo mám držať pôst, keď sú plné stoly jedla, ktoré navarili,“ smeje sa a pokračuje.
