K Dunaju
Na opačnej strane spektra sa ocitla Judita Hansman alias hlavná sestra Valika. „Tento sviatok absolútne nesvätím,“ povedala nám otvorene. „Jar v duši si viem urobiť kedykoľvek. Rešpektujem, že sa ľudia chodia vymlátiť a vymyť zo seba zlú energiu vodou, ale ja radšej idem k Dunaju so psom a so svojimi priateľmi a tam sa vybláznime úplne iným spôsobom.“ Raz vraj z domu odísť nestihla... „... a kamaráti, inak príčetní, na mňa naliali nejaké šialené ruské voňavky, ktoré som asi dva týždne nevedela zmyť z tela.
To bol veľmi negatívny zážitok. A od toho času som sa vždy o šiestej ráno zbalila a zdrhla na nejakú upokojujúcu tečúcu rieku,“ dodala a v istom zmysle jej podržal stranu seriálový doktor Darovec zosobnený Milom Kráľom. Na sviatky sa tešil ako na každé iné voľno, ale... „... keď to bude bez tých tradícií, o to lepšie,“ zasmial sa. „Som rád doma, ale možno tento rok príde syn alebo pôjdem k rodičom. Uvidíme...“ dodal neurčito.
Tri fázy
Keďže šibačku si vedia najviac užiť deti, zaujímalo nás aj to, či majú herci na Veľkú noc nejakú špeciálnu spomienku z detstva, respektíve s čím sa im tento sviatok najviac spája. „Ako malý som chodil šibať s otcom babky, rodinu, kamarátky, to bolo príjemné. No najviac zábavy som zažil s partiou kamarátov, spolužiakov zo základnej školy. Oblievali sme spolužiačky, utužovali kamarátske vzťahy a aj sme si niečo zarobili,“ zaspomínal si Alexander Bárta a Judita Hansman pridala pohľad z druhej strany: „Som bytovkové decko a pod bytovkou sa vždy potulovali muži, ktorí sa snažili dostať do bytov. S týmto sa mi tento sviatok spája. Osobne to beriem ako začiatok jari. U nás v rodine sa hovorí a platí, že keď niekomu prajem niečo dobré, tak poviem: Maj v duši máj. Aj keď toto je apríl, ale už sa tak ,zmájovieva‘ a pre mňa je to jednoducho jar. Mám radosť, že všetko začína zelenieť, čo je po sivej zime naozaj krásne.“
Pre Gregora Hološku má vraj Veľká noc tri fázy. „Prvá – detská: keď som bol dieťa, bolo to pre nás úžasné, že sme si ako chlapci vyšibali sladkosti, vajíčka, peniaze a malo to taký euforický rozmer. Druhá – mládežnícka: keď sme chodili za kočkami, uliali nám nejaký alkohol a to malo v sebe také to dobrodružstvo. Tretia fáza prišla v určitom veku, ktorá už zostala a asi aj zostane: človek si cez sviatok túži oddýchnuť, odbremeniť sa od povinností, samozrejme, pohostiť aj rodinu, ale väčšinou to máme v posledných rokoch zaužívané, že Veľká noc je o relaxe a pohode,“ zanalyzoval herec detailne celú situáciu a na záver už len veľmi špeciálny postreh N. Pociskovej: „Na Veľkú noc sa mi narodila moja dcéra v aute. V ten deň išiel jej starší brat šibať rodinu a jej sa už nechcelo počkať, väčšiu spomienku nemám.“
