Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktorý uskutočnil inštitút INSA pre denník Bild am Sonntag. Až 52 percent opýtaných si podľa neho myslelo, že rozhodnutie odpojiť tri zostávajúce jadrové elektrárne zo siete je nesprávnym riešením, kým 37 percent to považovalo za správne. Jedenásť percent opýtaných sa vyjadriť nevedelo.
Všetky nemecké jadrové elektrárne mali byť odstavené do konca roka 2022 v rámci politiky, na ktorej sa dohodla bývalá kancelárka Angela Merkelová po jadrovej katastrofe vo Fukušime v roku 2011, píše DPA.
Po vlaňajšom vypuknutí vojny na Ukrajine sa však najväčšia svetová ekonomika usilovala zabezpečiť, aby svetlá zostali zapnuté, podniky fungovali normálne a v domácnostiach bolo teplo aj počas chladnejších mesiacov. Posledné tri jadrové elektrárne v Nemecku - Isar 2 v južnom Bavorsku, Neckarwestheim 2 v Bádensku-Württembersku a Emsland v Dolnom Sasku zaisťujú len šesť percent výroby elektriny v Nemecku. Na druhej strane nahradenie ich produkcie energiou z plynu alebo uhlia by ešte viac zhoršilo energetické problémy Nemecka.
Čeliac rozkolu v svojej trojstrannej koalícii bol úradujúci kancelár Olaf Scholz napokon nútený urobiť rozhodnutie, na základe ktorého budú elektrárne v krajine v prevádzke do 15. apríla. Kritici tvrdia, že tým, že Nemecko úplne opustí jadrovú energiu, sa otočilo chrbtom k cenovo dostupnému a spoľahlivému zdroju energie. Inštitút INSA uskutočnil daný prieskum 6. apríla na vrozke 1004 reposndentov, dodáva DPA.
