Němcová vyštudovala psychológiu na pražskej Filozofickej fakulte. Počas štúdií sa vydala za katolíckeho aktivistu Jiřího Němca, s ktorým mala sedem detí. Do konfliktu s režimom sa dostali počas normalizácie, pretože podporovali undergroundovú kultúru. V tom období sa Němcová podieľala aj na vzniku Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných (VONS). Čelila prenasledovaniu a výsluchom a koncom sedemdesiatych rokov bola aj podmienečne odsúdená.
Počas demonštrácií v novembri 1989 Dana Němcová vystupovala ako hovorkyňa Charty 77. Bola tiež jednou zo spoluzakladateliek Občianskeho fóra, začiatkom deväťdesiatych rokov bola krátko poslankyňou.
Založila bezplatnú Poradňu pre utečencov a až do svojej smrti bola v správnej rade Výboru dobrej vôle - Nadácie Olgy Havlovej. V roku 1998 získala české štátne vyznamenanie - Medailu Za zásluhy.
