Na videoklip zareagovala známa šperkárka Petra Toth, ktorá vo svojej tvorbe čerpá práve z ľudových tradícií. "Chápem, že cieľ vašej aktivity je poukázanie na nadradenosť a ospravedlňovanie násilia na ženách. Akékoľvek násilie na ženách je neprípustné, nech je prezlečené za akýkoľvek zvyk. S tým súhlasím. Ale vo výsledku ste spravili niečo, čo absolútne zosmiešňuje našu pôvodnú kultúru a zvyky. A tomu sa ja skutočne neviem len prizerať. Namiesto toho, aby ste (sa) edukovali ľudí, že táto súčasná mutácia veľkonočnej šibačky nie je ani pôvodná a ani neplní účel, ktorý má. Že neznalosťou našich tradícií vznikla skomolenina, ktorá je z pohľadu mnohých žien, a asi aj mužov, ponižujúca. Spravili ste klip, ktorý zosmiešňuje naše korene a hádžete celú našu kultúru do barbarského vreca. Je to absolútne nešťastná forma extrémneho spracovania témy (tie vajcia v tvári, naozaj??) a v klipe ste okrem A mohli povedať aj B," rozčúlila sa šperkárka.
Toth zapojila do vysvetľovania aj úryvok z článku etnologičky Kataríny Nadaskej. Etnologička vysvetľuje, že kedysi sa šibalo a polievalo len medzi slobodnou mládežou. Chlapci si vyberali prútiky vŕby, ktorá pučala na jar ako prvá. Slobodný mládenec zobral miazgou naliaty prútik a dotkol sa tela dievčaťa. "Jemne sa dotkol nôh, aby boli zdravé a dobre behali, čo ženy potrebovali, napríklad okolo gazdovstva. Dotkol sa boku či zadku, čo bola symbolika, aby žena porodila veľa zdravých detí, a dotkol sa rúk, aby dobre pracovali. To bol princíp, prečo sa šibalo," znie úryvok z citátu Nadaskej.
Neskôr sa nechávali šibať aj staršie a vydaté ženy, lebo každá chcela byť pekná a pružná. "Najmä na východe sa používa voda. Často tam bolo chladnejšie, a vŕby na Veľkú noc ešte nepučali. Tak sa používala voda, mala byť takzvaná živá, pramenitá, z potoka, mala žene navrátiť zdravie a krásu. To, že sa začali pliesť korbáče, je výsledkom toho, že do toho vkĺzla taká ľudová relígia. Na Veľkú noc sa slávi umučenie a potom zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Pri umučení Krista rímski vojaci podľa legendy používali korbáče," vysvetľuje Petra Toth slovami etnologičky Nadaskej.
