Ako Nadaská ďalej vysvetľuje, cieľom tohto zvyku nikdy nebolo, aby niekto niekoho zbil, ale vždy išlo o symboliku zdravia a krásy. Meniť sa to malo začať podľa Nadaskej v 30-tych rokoch 20. storočia, keď sa v mestách začali používať voňavky, šibať začali chodiť nielen slobodní ale aj otcovia s deťmi. Dostali sa do toho sladkosti a napokon aj peniaze.
K téme Veľkej noci sa vyjadrila aj herečka, speváčka a autorka Dorota Nvotová, ktorá tieto sviatky obľubuje. "Asi to vychádza z môjho detstva. Moja babička bola z Terchovej. Veľká noc bola časom, kedy sme sa všetci zišli v jej obrovskom dome a vo Veľkonočný pondelok sa spustilo šialenstvo. A to totiž- všetci oblievali všetkých. A kvantami vody! Od 6. ráno som si chystala fľaše a kýble vody po celom dome na tajné miesta. Môj obľúbený flek bol na schodoch, čo viedli na povalu. Nik ma nevidel, ale každý popod ne prešiel keď ráno išiel na záchod. A schytali to. Ženy, muži, všetci. Nerobili sa rozdiely," hovorí vtipne Nvotová.
Nvotová hovorí, že po oblievaní vodou nabehli muži, ktorí šibali ženy. Ale len jemne a symbolicky. "O to vačšie bolo moje prekvapenie, keď som sa osamostatnila a bola v Bratislave. Neprišiel ma vyšibať nikto. Prvú a druhú Veľkú noc som plakala. Myslela som si, že nikomu nestojím za žiadnu pozornosť. Kde sú všetci krčmoví kamaráti?" Opisuje Nvotová.