“Keď drotár odchádzal na vandrovku, nesmelo to byť v piatok, keďže podľa povery by to prinieslo nešťastie, rovnako sa po odchode z domu nesmel vrátiť. Vandrovky im mali priniesť zárobok, dokonca si veštili, aká tá vandrovka bude. Do klobúka dali tri korunky, zamiešali ich a otočili, pričom ak im padli dve resp. tri mince číslom hore, znamenalo to, že vandrovka bude vydarená, pričom ak boli mince otočené opačne, znamenalo to opak, tzn. že vandrovka nebude vydarená.”
Podľa kurátorky výstavy bolo každé obdobie, čo sa týka výrobkov, niečím typické. Zatiaľ čo v 18. storočí boli na piedestáli pasce na myši, lyžičníky či stojany na žehličky, v 19. storočí to boli pre zmenu výrobky z plechu, nádoby na potraviny či koláče, v 20. storočí sa zase výrabali z drôtu klietky do výťahov a v súčasnosti má drotárstvo skôr umelecký charakter.
Mitrová sa pristavila aj pri regiónoch, ktoré sú s drotárstvom späté. Za lokality, kde bolo drotárstvo najviac rozšírené označila horské regióny severozápadného Slovenska a Spiš. “Tieto lokality mali spoločné to, že tam bola veľká chudoba a pôda, ktorá tam bola, mala nízku bonitu. Veľa drotárov bolo nútených emigrovať do zahraničia. Ich život nebol ľahký.”
K dnešnému dňu má drotárstvo skôr umelecký ako praktický rozmer. Na výstave Nomádi Európy je možné zhliadnuť umelecké diela od výmyslu sveta, poslancov, kostol, hmyz, historické vozidlo alebo dokonca aj drôteného Petra Sagana. “Ak to mám porovnať, zatiaľ čo v minulosti to bolo náročné remeslo, ktoré si vyžadovalo tvrdú drinu, dnes je to pre veľa ľudí skôr koníček, pričom sa mu venujú vo voľnom čase popri práci. Rozdiel je aj v cene, niektoré diela, ktoré máme aj v rámci našej výstavy, stoja aj niekoľko tisíc eur.”
