S odvolaním sa na server atv.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti. "Vláda prerokovala situáciu a zistila, že hoci MIB zohrala významnú úlohu v rozvoji strednej a východnej Európy, v dôsledku uvalených amerických sankcií stratila činnosť banky zmysel," píše sa vo vyhlásení rezortu. Ten dodáva, že kabinet preto odvoláva osoby delegované Maďarskom zastávajúce funkcie v MIB a vystupuje z tejto medzinárodnej finančnej organizácie.
USA zaradili na sankčný zoznam ruskú MIB a jej troch predstaviteľov, dvoch občanov Ruska a jedného občana Maďarska, ktorý je podpredsedom správnej rady MIB. Na mimoriadnej tlačovej konferencii to v stredu oznámil veľvyslanec Spojených štátov v Budapešti David Pressman.
Na sankčnom zozname okrem samotnej banky MIB figurujú predseda jej správnej rady Nikolaj Kosov, maďarský podpredseda správnej rady Imre Laszlóczki, v minulosti veľvyslanec Maďarska v Azerbajdžane, a ruský podpredseda správnej rady Georgij Potapov. "Prítomnosť tejto platformy financovanej Kremľom v Maďarsku predstavuje hrozbu pre európske krajiny a ich spojencov," povedal Pressman. Washington vyjadril svoje obavy z jej pôsobenia už v roku 2019, keď sa sídlo banky presťahovalo z Moskvy do maďarského hlavného mesta, no oficiálna Budapešť tieto obavy ignorovala.
Podľa veľvyslanca sú Spojené štáty naďalej znepokojené tým, že "maďarská vláda udržiava hlboké a silné väzby" s Ruskom. Svoj prejav uzavrel diplomatickým konštatovaním, že maďarsko-americké vzťahy existujú už dlho a Spojené štáty považujú Maďarsko za dôležitého spojenca NATO. Presťahovanie sídla MIB, v ktorej malo v tom čase Rusko vyše 40-percentný podiel, označili už v roku 2019 kritici maďarského premiéra Viktora Orbána za prejav posilnenia ruského vplyvu v Maďarsku.
