Aj ona chce pomáhať druhým minimálne tak, ako pomohli jej. 21-ročná Ellie Waters mala len 14 rokov, keď jej diagnostikovali zriedkavú formu rakoviny mäkkých tkanív. Lekári jej dávali len 20% šancu na prežitie. Celé sa to začalo nevinnou hrčkou na zadku.
Ellie viedla aktívny život. Pravidelne behávala a hrávala rôzne druhy športov. Jedného dňa však pri behu spadla a na zadku si objavila hrčku. Spočiatku si myslela, že ide len o natiahnutý sval, a tak tomu nevenovala pozornosť. Jej obavy začali narastať, až keď sa hrčka odrazu zväčšovala. Okrem toho začala trpieť chronickou zápchou, rapídne schudla a pociťovala bolesť v ľavej nohe. Rozhodla sa to oznámiť rodičom a tí ju objednali k lekárovi.
Po niekoľkých testoch a konzultáciách jej bol diagnostikovaný alveolárny rabdomyosarkóm 4. štádia, ktorý postihuje svalové tkanivo. Tínedžerka podstúpila počas 18 mesiacov vyčerpávajúce intenzívne chemoterapie a rádioterapie. Bolo to pre ňu náročné obdobie. Avšak zatiaľ čo mala pocit, že stratila časť svojho detstva, diagnóza ju nasmerovala k jej vysnívanej kariére. "Zamestnanci v nemocnici sa stali mojimi vzormi a boli pre mňa ako superhrdinovia. Odvtedy som vedela, že chcem byť toho súčasťou," spomína Ellie.
Teraz je v druhom ročníku lekárskej fakulty na Keele University v Anglicku. Plánuje sa stať pôrodníčkou alebo gynekologičkou. „Veľmi sa zaujímam o zdravie žien, pretože som v takom mladom veku zažila veci, ktoré väčšina žien nezažila,“ povedala dievčina. Po úspešnom prekonaní rakoviny totiž začala pociťovať ťažkosti. Ostala neplodná a vstúpila do skorej menopauzy. To spôsobilo, že sa nikdy necítila ako žena. „Prechod cez menopauzu v 15 rokoch mi tiež otvoril oči pre vaginálne problémy, ktorými ženy trpia veľmi často. Chcem im ukázať, že by sa o nich malo hovoriť,“ vyhlásila.
